Be a Vampire

✟Kapitola 4✟

Zobudila som sa vo svojej izbe. Slnečné svetlo prenikalo cez závesy a hrialo ma na celom tele. Počkať, čo? Veď som zaspala v izbe Nii. Ako som sa sem  dostala? A mám tu pripravené aj svoje oblečenie, ktoré som sem pravidelne posielala.
Okamžite som vystrelila z postele a navliekla na seba biele tieklo, čierne legíny a kožennú bundu. Cez dvere bolo počuť zvuky. Niekto sa rozhodol prísť ma pozrieť. Ten hlas znel ako hlas môjho otca. Po otvorení dverí zastal a zadíval sa na mňa. Videla som to v jeho očiach. Bola tam radosť, ale zároveň aj veľký hnev. Skôr, ako ma však vyhrešil, rozbehol sa smerom ku mne a objal ma. Ostala som zaskočená tým, čo spravil. Neprestal ma mať rád. Vyzerá to, ako, keby sa tešil, že znova vidí svoju dcéru.
,,Kat, veľmi rád ťa znova vidím. A teraz prečo si ušla a ani sa neozvala?!"
Povedal to takým hlasom, po ktorom som sa prestala cítiť šťastne, že aj ja ho znova vidím.
,,Prečo som sa vrátila? To ako fakt? Po Williamovej smrti sa ma nikto, dokonca ani mama, nespýtal, ako mi je alebo, ako sa cítim. A ty sa ma pýtaš, prečo som utiekla?"
,,Dobre uznávam. Nevšímali sme si ťa. Bolo to, preto, lebo sme nikdy nevedeli, že ste sa s Williamom dali dohromady aj proti zakazuje jeho otca. A oveľa ťažšie to mali jeho rodičia. Hlavne jeho mama to znášala ťažšie."
,,Ale to Vám nedávalo právo, aby ste mi to urobili. Aj bez lásky sme boli priatelia na život a na smrť. Neviete si ani predstaviť, ako to bolelo!"
,,Prestaň Katherine! Teraz sa o tom nerozprávajme. Mama sa ťa nevie dočkať."
,,Ako chceš, ale chcem s ňou byť osamote. Pošli ju sem, prosím."
,,Samozrejme dcérka. U sa ťa nevie dočkať."
Je mi to ľúto, ale musím utiecť. Pôvodne som si sem chcela prísť iba po oblečenie a nejaké ďalšie veci a pozdraviť rodičov, ale nemyslela som tým, že tu budeme otvárať minulosť a všetko bude odpustené.
Cez okno sa síce ťažko uteká von, no, čo iné mi zostáva. Mám predsa upírie zdravie a rýchlosť, nemali by, teda vidieť, kadiaľ utekám.
Smer UNIVERZITA PRÁVNICTVA. Prosím, nech už ten Alberto všetko vybavil. Nechcem sa tam hneď prvý deň strápniť. A hlavne si tam musím nájsť priateľov. Tiež, samozrejme, nechcem byť outsider.
Univerzita je skoro taká, ako si ju pamätám.
     ❦
V roku 1869 sme si s Williamom plánovali budúcnosť. Nebol upír a obaja sme chceli byť právnici, aby sme si mohli žiť dobre a, aby naše deti mali pekný život.
,,Katherine, mám nápad. Čo, keby z nás boli právnici. Pôjdeme na Univerzitu právnictva a budeme si žiť na vysokej nohe."
,,William, nemusíme si žiť v prepychu. Ja hlavne chcem, aby sme boli spolu a mali kopu detí. A nemuseli byť upíri ako naši rodičia. Bude to skvelý život. Žiadne zabíjanie kvôli krvi, žiaden strach, že nás odhalia alebo sťahovanie sa každých 10 rokov. Taký život chcem. Chcem teba, láska moja."
,,Aj ja ťa chcem, láska môjho života. Keď budeš mať o rok 18, splní sa nám náš sen. Budeme spolu, až kým nás smrteľný život nerozdelí."
,,Neviem si predstaviť život bez teba. Preto mi musíš sľúbiť, že nikdy nikoho nezabiješ a nestaneš sa upírom."
,,Sľubujem Katherine."
,,Milujem ťa."
,,Mon amour."
   ❦
Niekedy tu nebolo toľko ľudí ako teraz. Je šťastie, ak sa tu pretlačím ku svojej skrinke. Ale, kde mám triedu? Musím to zistiť u riaditeľky.
,,Hej ty, pod sem."
,,Čo chceš?"
Zadívala som sa mu do oči a opýtala sa ho, kde nájdem kanceláriu riaditeľky. Odpovedal celkom rýchlo. Nestrácala som čas a zašla k nej. Musím prestať požívať nátlak. Veď sa to dá aj bez toho. No ten chalan mi neprišiel sympatický.
,,Dobrý, ja som tá nová. Volám sa Katherine Grahamová. Prišiel ma sem prihlásiť môj priateľ."
,, Á, Katherine, poď ďalej. Čo ti leží na srdci."
,,Chcem sa opýtať , kde mám triedu. 3.C myslím."
,,Na druhom poschodí."
,,Ďakujem."
,,Nemáš začo, Katherine. Ešte som sa ťa chcela opýtať niečo o...."
,,Nič sa ma nebudete pýtať. Všetko je v papieroch."
,,Vlastne áno, máš pravdu. Choď, nebudem ťa zdržovať."
,,Ďakujem, pani riaditeľka."
Zas ten nátlak.
3.C je na druhom poschodí. Škoda, že tu sa nedá používať upíria rýchlosť. Bola by som tam za necelú sekundu.
     ❦
Dobre. Priateľov si dokážem nájsť aj bez nátlaku. Ak to nepôjde, ľudia ho ochutnajú. Ide sa nato. Tam vzadu je nejaké dievča.
Vyzerá byť v pohode.
,,Ahoj."
,,Ahoj. Ty si ta nová, však? Katy?"
,,Katherine. A áno som tu nová, tak by si ma tu mohla trocha zaškoliť. Ako sa to voláš?"
,,Faith. Som Faith. Okej. Takže, v tejto triede je zlatokopka. Je zamilovaná do populárneho boya Maxima, ale všetci ho volajú Max. Ten tu teraz nie je. Už druhý deň je na praxi z právnictva. Tam je tá zlatokopka, o ktorej som ti hovorila. A inak tu nie je nič zvláštne. Učitelia sú celkom v pohode."
,,Myslíš to dievča, s čierno-blond vlasmi, čiernymi očami a so štíhlou postavou? Tak tá vyzerá byť v pohode."
,,Vyzerá a aj sa tak k tebe bude správať, ale po čase sa začne prejavovať jej práva tvár."
,,Budem si dávať pozor, Faith."
Obidve sme sa začali smiať. Začala prvá hodina a keďže som učenlivá, všetko som hneď pochopila. Aj keď už som v treťom ročníku a nemám žiadne základy, nejak to zvládnem. Musím. William by to tak chcel."