Be a Vampire

✟Kapitola 7✟

S Williamom sme sa poznali od detstva. No vlastne od 7 rokov. Keďže jeho rodičia nechceli, aby mal v budúcnosti s niekým vzťah, nemohol sa stretávať s nikým, kto bol ženského pohlavia okrem svojej mamy a slúžok. Albert bol už dospelý a bol upír. (Teraz má okolo 200 rokov.) A keďže Piersovci mali iba Cynthiu a moja rodina iba mňa a moju staršiu sestru Niu, nemal žiadnych priateľov. Bolo to 7 ročné dieťa, ktoré sa nemalo s kým hrať. Parky pre deti vtedy neboli, preto sedel iba doma. Začal mať depresie a odpadával. Upíria krv jeho rodičov mu pomohla tak na 2-3 dni ale vždy sa to vrátilo. Boli aj za nejakými čarodejnicami, no tie odmietli pomôcť upírom. Boli zúfalí. Začali sa s ním prechádzať a chodiť k zvieratám. Náhodou sme tam boli s mojou rodinou a ja som sa zatúlala. Natrafila som na Williama. Schovával sa pred rodičmi. Povedal, že chce utiecť. Začali sme sa spolu rozprávať a keď nás našli, pochopili, že nikdy nebudeme mať nijaký iný vzťah než len kamarátsky. V detstve som bola totiž dievča s chlapčenskou dušou. Po čase sa uzdravil a sľúbili sme si večné priateľstvo. Čím sme boli starší, tým bolo naše puto pevnejšie. A raz mi na moje 16 narodeniny daroval zafírový náhrdelník olemovaný striebornými vzormi. Povedal, že naň šetril on svojich 13. Nechcela som mu to veriť, no potom mi svitlo. V 13 mi povedal, že raz budem nosiť najkrajší šperk na zemi. A mal pravdu. Bol to najkrajší šperk na celom svete. A vtedy sa v nás zjavila láska. Vedela som o jeho zákaze mať vzťah a chcela som sa od neho držať ďalej a postupne sa prestať tak často stretávať, ale láska bola silnejšia.
A krátko po mojich 17 narodeninách sa to stalo. Mali sme ísť na večierok, ktorý usporiadali Piersovci. Mal ma vyzdvihnúť pred mojim domom, no neprišiel. Čakala som polhodinu, ale neprišiel. Bola som nahnevaná a zároveň sa oňho bála. Na druhý deň som išla za ním. Jeho rodičia ma k nemu nepustili. Vedela som však, že nie je doma. Nejak som to proste vycítila. Prehľadala som celé mesto. Po neúspešnom hľadaní som sa otočila na cestu domov. Na stene bol plagát. Bolo tam napísané o nezvestnom človeku. A nejak mi do všetko došlo. Išla som na cintorín. A mala som pravdu. Bol tam.
,,Will?"
Neodpovedal a v tej chvíli som to vedela.
,,Prosím Will. Povedz mi, že nie si...nie si..."
,,Že čo? Že nie som upír? Katherine som. Som upír! Už spolu nikdy nebudeme môcť byť a to všetko lebo som chcel byť s tebou. Chcel som mať normálny život, deti...Ale som upír a už sa to nezmení chápeš?"
,,William mi to vyriešime. Nemôžeš sa ma vzdať lebo si upír! Nemôžeš! Ja ťa milujem a ty miluješ mňa! Nemôžeš to všetko zahodiť! A prečo si to vlastne urobil?! Prečo si sa stal upírom, keď si chcel byť so mnou?!"
,,Myslíš si, že som to bol ja? Myslíš, že som sa ťa vzdal, aby som bol upírom?! To moji rodičia! Prinútili ma! Prinútili ma, aby som ho zabil a napil sa jeho krvi. Ja som nechcel! Nechcel som! Bol to najhorší okamih môjho života. Vtedy som vedel, že som ťa navždy stratil."
,,Nestratil Will, ja budem navždy s tebou."
,,Aj keď budeš mať 70 a ja stále 17? Aj vtedy budeš so mnou? Zostarneš a budeš bezdetnou starenkou?! To ja nedovolím, chápeš?"
,,Will ja ťa neopustím. Nemôžem bez teba žiť! Ja to nedokážem!"
,,Ale dokážeš. Keď ťa prinútim."
,,Nie Will. To ti nedovolím."
Zobrala som si sponku, ktorú som mala vo vlasoch a zarezala si ňou do ruky. Čo najviac svojej krvi som vyliala na náhrobný kameň, aby som stihla utiecť.
,,Katherine, nerob to. Tá...tá krv...je taká..."
,,Napi sa Will. Daj si a nechaj ma odísť."
Keď som videla, ako sa mu zaliali oči červenou farbou, vedela som, že už možno nikdy nebude taký ako predtým. Bežala som, aby som mu unikla. Tak strašne som sa bála. No on mal upíriu rýchlosť. V polovičke cesty stal predo mnou. Bolo to ako by som sa pozerala smrti do očí. Približoval sa a keď už bol pri mne, pozrel sa mi do oči a povedal nech sa nebojím. Asi si myslel, že to fungovalo lebo sa viditeľne uvoľnil. V hĺbke srdca som mala taký strach až mi vyšla slza. Priala som si, aby si to nevšimol. Môjho krku sa už dotýkali jeho očné zuby. Bol koniec. Nechcela som zomrieť. Mala som len 17. No on sa do mňa nezahryzol. Odtiahol sa a rukou mi utrel tvar od sĺz.
,,Kat pomôž mi. Ja takto nechcem žiť."
Tak strašne trpel. Videla som to. Chcel to zo seba vypustiť ale nemohol. Vedel, že by každého v meste potom pozabíjal.
,,Ja...Ja ti chcem pomôcť ale ty si..."
,,Nehovor to. Bež Katherine. Bež domov a nevychádzaj z neho. Prosím! Nechcem ti ublížiť."
Zadíval sa mi do oči a utiekla som ako mi prikázal. Vrútila som sa do domu a bežala do svojej izby, ktorú som zamkla. Rodičia 3 dni nevedeli, čo mi je. Nechcela som sa s nimi rozprávať a jedlo som nechcela ani vidieť. Na 4 deň rodičom volali Underwoodovci. Vraj im povedali o Williamovi. Nič im o nás asi nepovedal lebo sa všetci tešili. Zato ja som začala mať depresie. Keďže Alberta som vždy brala ako môjho staršieho brata, rodičia si mysleli, že by mi mohol pomôcť a tak ho zavolali k nám domov. Doktora som totiž odmietala. Alberto prišiel a ja som si uvedomila, že aj Will je upír a aj moji rodičia a vlastne žijem v upírskej rodine! Chcela som ho vyhodiť, no nedokázala som to. Vždy bol ku mne milý, chápal ma a ja som mu nakoniec všetko povedala. Pomohol mi ako nikto iný. Čím častejšie sme spolu boli, tým bol nás vzťah hlbší a hlbší. Po mesiaci od mojich depresií sme sa dali dokopy. Stále som milovala Williama, ale nevedela som, či chcem žiť s niekým, s kým som si plánovala ľudský život a nie upíriu rodinu. Alberto bol síce upír a výborne sme si rozumeli, no s ním som to neplánovala.
                                        ❦
O 1 mesiac som mala mať 18. S Albertom sme sa rozišli. Boli sme spolu 2 mesiace ale vedeli sme, že to nikdy nebude také vášnivé ako sme chceli. No veľmi mi pomohol. Bez neho by som bola zavretá v psychiatrickej liečebni.
Išla som domov z obchodu a zjavil sa. Zjavil sa William. Moje srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
,,Kat ja... Ja chcel som sa ti ospravedlniť. Za to, že som ťa skoro zabil a za to, že som upír."
,,Veď ty nemôžeš za to, že si upír. To tvoji rodičia. Oni ti to urobili."
,,Áno, no nemal som ťa chcieť zabiť. Je mi to ľúto. Počul som, že si sa dala dokopy s Albertom."
,,Áno, no pomohol mi, keď som mala depresie ale nebolo to také ako s tebou."
,,Kat, chcela by si aj po tom všetkom byť stále so mnou?"
,,Ja neviem... William stále ťa milujem. A už to asi ani nikdy nezmením ale ty si upír a ja človek tak ako chceš..."
,,Staň sa upírkou."
,,Čo?"
,,Staň sa upírkou. Budeme môcť byť navždy spolu. Deti mať asi nebudeme kvôli tomu, že som napoli človek a napoli upír, no aspoň budeme navždy spolu."
,,Ja si to premyslím dobre? Pozri, vidíme sa po 2 mesiacoch a ty hneď chceš, aby sa zo mňa stala upírka. Daj mi čas dobre?"
,,Samozrejme, mon amour."
Ten výraz som milovala.
                                         ❦
Rozhodla som sa stať upírkou ale všetko sa nakoniec zvrtlo. William zomrel, ja som odišla a všetko nechala za sebou. Ten náhrdelník mi ho bude pripomínať. Musím ho mať za každú cenu. Bez neho nedokážem ísť ďalej.