Be a Vampire

✟Kapitola 5✟

Po škole som vyhladla. Musela som sa ísť napiť ľudskej krvi. Vybrala som si celkom pekného chalana. Trochu som poflirtovala bez použitia nátlaku. Zabudla som, aké to je. Samozrejme, že Williama milujem, no keď som hladná nie som to celkom ja. Zaviedol ma do svojej izby na internáte a tam som utíšila svoj hlad. Vymazala som mu pamäť a vsugerovala aby si ma viac nevšímal. Iba ak sa mu príhovorím ja.
Teraz som na ceste na cintorín. Chcem povedať Williamovi, ako som sa rozhodla žiť svoj život ďalej. Myslím, že ho budem navštevovať častejšie. Nechcem naňho zabudnúť. Prišla som k jeho hrobu, očistila pomník, ktorý je starý 150 rokov. Určite by sa na mne zasmial, že aj tu najstaršiu vec chcem udržať čistú a nepoškodenú aj keď to nie je možné.
❦
,,Ahoj, Will. Pamätáš ako z nás chceli byť právnici ? Keď už ty nemôžeš, tak aspoň ja to splním. Som na univerzite 1 deň. Nemusíš sa báť. Všetci sú v pohode, mám už tých nejakých priateľov. Bez nátlaku, samozrejme. Chcem aby si tu bol so mnou aby si..."
Niekto tu ide. Počujem kroky.
,,Kto to bol?"
Neotočila som sa. Keď som s Williamom, nechcem vidieť nikoho iného, len si predstavovať jeho tvár a ako sa na mňa pozerá tými očami plnými lásky, súcitu a nádeje, že raz budeme spolu.
,,Bol to môj veľmi dobrý priateľ."
,,A ako zomrel?"
,,Prečo sa ma na to pýtaš, keď ma nepoznáš?"
,,Chcem vedieť, či tu chodíš preto, lebo si myslíš, že je to tvoja vina."
,,Presne to si myslím. Môžem za to ja. Keby sme sa nepoznali, mohol žiť."
,,Ver mi, nie je to tvoja vina. Aj ja som si to myslel o mojej mame. Nepamätám sa na ňu. Len viem, že nebola šťastná a možno keby ma neporodila, mala by krajší život. Ale postupne si začneš uvedomovať, ako to v živote chodí."
,,Tvojej mamy je mi ľúto. A ako si myslel ,Nepamätám sa na ňu'? Stratil si pamäť?"
Nikto neodpovedal.
,,Haló!"
Otočila som sa aj napriek tomu, že som nechcela, ale nikto tam nebol. Prečo odišiel? Povedala som niečo alebo som sa ho nejako dotkla ? To sa zrejme nikdy nedozviem. A ani jeho meno som sa nedozvedela.
❦
Vrátila som sa naspäť na internát. Mám malú útulnú izbu, ktorú si neskôr zariadim a budem sa tu pokúšať cítiš vôňu domova. A čo teraz ? Čo tu budem robiť takto sama? Vtom sa ozvalo zaklopali na dvere. To bolo celkom rýchle. Upíriou rýchlosťou som dorazila k dverám a otvorila ich. Bola to Faith. Vtrhla do mojej izby, až sa čudujem prečo sa vôbec rozhodla zaklopať, a sadla si na posteľ.
,,Zavri dvere a sadni si oproti mne!"
,,Myslela som, že sme priateľky. Tak prečo na mňa takto zjapeš?"
,,Boli sme priateľky, keď som predpokladala ako každý normálny človek, že si človek a nie upír."
,,Od..Odkiaľ vieš, že som upír?"
,,Som čarodejnica. Najprv som to necítila ale potom som videla červený fľak na tvojom tielku a došlo mi to."
,,A čo teraz urobíš? Pamäť ti vymazať nemôžem lebo si čarodejnica, tak čo teraz urobíš?"
,,Asi nič, no ďalej priateľky nebudeme."
,,Prečo? Veď z teba som sa napiť nechcela a ani ti nejako ublížiť, tak prečo?"
A zrazu som pocítila ako ma neskutočne boli hlava. A teplo. Cítila som teplo, ktoré sa nedalo vydržať.
,,Čo..Čo to robíš? Ááááá, prestaň, prosím!"
,,Varím ti krv a praskám cievy v mozgu. A to je odpoveď na tvoju otázku, prečo sa nemôžme priateliť."
Odišla a bolesť aj teplo prešlo. Super, len ja si viem nájsť jedinú priateľku čarodejnicu, ktorá ma po pár hodinách priateľstva začne mučiť magickými silami.
Jediná pozitívna vec, čo ma zajtra bude čakať asi je, že spoznám toho Maxima. Len dúfam, že sa z neho nevykľuje idiot.
❦
Pozrieme sa, aké máme zajtra hodiny. Dejepis, slovenský jazyk, geografia a iné nudné predmety. Teraz sa čudujem, ako som mohla chcieť byť právničkou. A načo je mi na univerzite právnictva geografia?
  ❦
Je noc a jediné čo počujem, je hudba z nejakej párty. Zozhodla som sa, že pôjdem  a keď tam bude Faith, skúsim sa s ňou porozprávať o našom priateľstve. Budem dúfať, že ma pred ostatnými nezabije tými jej magickými čarami. Ale teraz, čo si oblečiem? Mám tu zafírovo modré, rubínovo červené a smaragdovo zelené šaty. Všetky sú krátkeho strihu ale tie zafírovo modré majú sexy výstrih a okolo pásu majú čiernobielu mašľu. A mám víťaza. K tomu ale nemám žiadne lodičky. Niektoré zostali u rodičov a medzi nimi boli aj moje obľúbené, ktoré by sa skvelo hodili k mojím šatám. Budem musieť prinútiť nejakú babu, aby mi dala svoje najkrajšie lodičky.
Zaklopala som na dvere mojej susedky a ona otvorila. Zadívala som sa jej do oči a povedala: ,,Pozvi ma dnu a ukáž mi svoje najlepšie lodičky."
,,Poď dnu."
,,Ďakujem. Mimochodom, máš peknú vôňu. Ukáž mi tvoju voňavku."
,,Samozrejme, tu je. Nastriekam ti z nej. A lodičku sú tam v skrini."
Keď som videla tie lodičky, skoro mi oči vypadli. Boli nádherne. Ladili k mojím šatám, vzadu z nich viseli modré pásiky a vpredu mali veľký modrý kvet.
,,Beriem si tieto a ďakujem. Nebudeš si na tie lodičky pamätať a nikomu nepovieš o mojej návšteve."
,,Nikomu nepoviem o tvojej návšteve a zabudnem na lodičky."
❦
Odišla som a bola som pripravená na párty.  Moje gaštanovohnedé po boky dlhé vlasy som si jemne natočila, aby vytvárali vlnky. Naniesli som si jemne modré tiene a jemne ružový rúž. Vyrazila som. Kiež by so mnou mohol byť William.
Raz sme spolu v 1870 išli na maškrtný bál. Bol nás prvý a ja som sa nevedela dočkať. Mali sme sa stretnúť pred budovou. Keď ma videl prichádzať, zamával na mňa, aby som ho videla. Rozbehla som sa k nemu a objal ma.
,,Milujem ťa. Milujem ťa za to, že si ma pozval."
,,Ty..Ty si nádherná Kat. Nevedel som sa ťa dočkať. Byť bez teba týždeň bolo pre mňa utrpenie. Stále si bola pred mojimi očami ale nemohol som sa ťa dotknúť."
,,Wil aj ty si mi chýbal. Ale teraz už poďme aby sme to nezmeškali."
Tá noc bola pre mňa najkrajšou. Prvýkrát sme sa s Williamom milovali. Milovala som ho tak vášnivo až to bolelo a keď sme to spravili, vtedy som vedela, že už nikdy nechcem byť bez neho. Bolo ťažké prísť o neho, keď už sme mali svoj život na dosah. Aj keď bez detí a rodiny akú sme vždy chceli ale aspoň sme mohli byť navždy spolu.
Párty bola v niekoho dome pri internáte a pred vchodom stal nejaký muž. Chcela som vojsť ale zastavil ma. Hneď mi aj došlo prečo. Mal škrabošku a ja nie. Odkiaľ som mala vedieť, že treba škrabošku. Otočila som sa a videla prichádzať dievča s čiernou škraboškou. Škraboška mala na kraji čierny kvet a bola pokrytá čiernobielymi pierkami. Perfektná.
,,Chcem tvoju škrabošku."
,,Nech sa páči."
,,Ďakujem."
Som perfektne oblečená. Uvidíme, čo zažijem na tejto párty a či sa stretnem s Faith.