Be a Vampire

✟Kapitola 14✟

,,Ale, ale, ale. Pozrime sa, kto nám tu prišiel."
,,Zdravím ťa, Scott."
,,Už si sa tu dlho neukázala, tak prečo teraz?"
,,Vieš, bola som vtom zapadákove, ako sa to len volá? Pomôž mi zlatko."
,,Montana. Zapadol menom Montana."
,,Ďakujem. No, bola som v Montane a nejak sa mi zacnelo, za mojim obľúbeným barom. A hlavne za tebou zlatko."
,,Predpokladám, že si znova budeš chcieť privyrobiť však?"
,,Ale Scott, mám naviac, než len uspokojovať túžby nejak mladým tínedžerom."
,,Tak drogy vypadávajú. Povedz, čo by si teda chcela robiť?"
,,Rozmýšľala som, že po dlhej ceste, by som si mohla trochu užiť. S tebou zlatko. Dúfam, že ešte nemáš žiadnu priateľku."
,,Vedel som, že ti budem chýbať."
Začala som sa so Scottom bozkávať. Nemilovala som ho. Bol len akési pobavenie. No mala som ho rada. Bol skutočný priateľ. Nie ako Faith. No načo plytvať myšlienkami na ňu, keď môžem rozmýšľať o iných zaujímavých veciach? Napríklad o tom, že ma moja nudná rodina bude chcieť nájsť. Ak už nie rodičia, Nia určite. Vďaka tomu Maximovi. Chudáčik vystrašený pôjde za mojou rodinou a vysvetlí im, čo sa mi stalo. Budú ma chcieť priviesť na správnu cestu, no teraz sa im to bohužiaľ nepodarí.
,,Nad čím rozmýšľaš?"
Prestali sme sa bozkávať a mne došlo, že kvôli svojej rodine si už ani nemôžem trochu užiť.
,,Len nad mojou rodinou. Budú ma chcieť nájsť a bla bla bla..."
,,Čo keby sme si išli dať raňajky. Myslím, že dole pred barom, by už mohli stať nejaký ľudia."
,,Ver mi, že nič nechcem viac, ale kvôli blbej čarodejnici nemôžem vyjsť von na slnko. Teraz som už ako tí upíry z rozprávok. Slnko ma páli."
Povedala som to tónom, ako by na tom vôbec záležalo. Je mi jedno, že ma prekliala nejaká Faith Martinezová. Nájdem si čarodejnicu, ktorá to kúzlo zruší.
,,Ty máš teda šťastie. Si ako magnet na problémy."
,,Čo sa dá robiť. Nájdi mi nejakú čarodejnicu. A nie je to láskavosť."
,,Pre teba všetko Katherine."
,,Už dnes poobede si budem chodiť po slnku a vychutnávať si nejakú chutnú dievčinu."
❦
Je 12:35. Scott mi o chvíľu privedie čarodejnicu, ktorá zruší to blbé kúzlo. Znova si budem môcť užívať. Počujem, ako sa otvorili dvere baru. Vzhľadom nato, že dnes má Scott zatvorené, usudzujem, že je to on.
,,No konečne. Myslela som, že si sa zabával."
,,Nie, iba mi trochu trvalo presvedčiť túto čarodejnicu."
,,Ako sa voláš ?"
Nevyzerala, že by mi chcela jej meno povedať.
,,Si hluchá? Pýtam sa ako sa voláš?"
,,Trhni si. Nemusím ti nič hovoriť."
,,Ako si ju prinútil, aby prišla Scott?"
,,Trochu som sa pohral s jej mačkami. Mala ich 5, už sú iba 3."
,,Ty vrah mačičiek."
Zasmiala som sa, a to zjavne čarodejnicu naštvalo, lebo ma začala bolieť hlava.
,,Čo mi to robíš?"
,,Buď budeš ticho, alebo odídem a rob si čo chceš."
,,Veď dobre... Potrebujem, aby si ma zbavila kúzla, ktoré na mňa uvalili čarodejnice. Nemôžem ísť na slnko inak zhorím."
,,Viem ako ti pomôcť. Existuje jedno riešenie, no ešte jedna nadávka, a povieme si zbohom."
,,To som naozaj zvedavá."
,,Mohla by si už zmlknúť?! Ďakujem. Aby si znova mohla chodiť po slnku, musím očarovať nejaký predmet, na ktorom ti záleží. Kým ho budeš nosiť, nič sa ti na slnku nestane. O pár mesiacov kúzlo vyprchá, no dovtedy ho musíš nosiť. Záleží ti na tom pri prívesku, ktorý nosíš?"
,,Kedysi, teraz už nie. No keď si zapnem ľudskosť, asi mi na ňom záležať bude."
,,Tak dúfajme, že to bude stačiť."
Čarodejnica si kúzlila s mojim príveskom, a ja som medzitým znudene sedela.
Keď kúzlo dokončila, rozhodla som sa nečakať, kým sa budem môcť najesť.
,,Ďakujem."
,,Zvláštne, že upírka mi ďakuje za kúzlo."
,,Nie moja drahá, ja ti ďakujem za to, že mi poslúžiš ako chutný obedík."
Zahryzla som sa jej do tepny skôr, ako stíhla zareagovať. Bola som taká hladná, až som sa neovládla. Vysala som ju tak, až v nej neostala ani jediná kvapka krvi.
                                          ❦
Neskôr sme sa boli so Scottom zabávať. Bola to akási párty jeho kamoša. Mne to bolo jedno. Hlavne, že tam bolo veľa chutných ľudí. Už dlho som sa tak nezabavila.
                                          ❦
Je noc. Skôr ráno než noc. O 3:46 sa von asi nechodí, no mňa to tam nejak ťahá.
Vyšla som na ulicu. Nikde nebolo ani živej duše.
Strašne sa vtom Scottovom bare nudím. Nemám nič proti zábave, no 150 rokov robiť to isté v kuse je trochu nuda.
Začula som nejaký zvuk.
,,Nech si kto si, tvoje posledné minúty života sú zrátané."
,,Bol by som nerád, ak by som znova umrel."
Maxim, William, či ako sa to volá vyšiel spoza budovi. Presne ako som predpokladala.
,,Tak čo? Prišiel si, aby si ma priviedol na správnu cestu? Nie ďakujem. Teraz som naozaj šťastná."
,,Nie. Veď ty sama si povedala, že ma nemiluješ. Nebudem sa ti vnucovať. Myslím, že keby si ma nikdy nemilovala, nemusel som vôbec umrieť."
,,Prišiel si mi tu teda hovoriť, ako ma nenávidíš ?"
,,Nefandi si Gracelyn. Prišiel som, lebo chcem späť svoje spomienky. Nemusíš sa báť, nezačnem ťa milovať, ked si spomeniem, čo medzi nami bolo."
,,Chudáčik. Ten dlhoročný spánok ti trochu poškodil mozog. Myslíš, že ja ti prinesiem tvoje spomienky späť? Si na omyle. Ja som ťa totiž neprekliala. Nájdi si čarodejnicu, nech ti vráti spomienky. A mimochodom, ako si si mohol spliesť meno Katherine s Gracelyn? Aha! To bude asi tiež ten poškodený mozog."
,,Keď už nemáš ľudskosť, zdá sa, že si úplne iná osoba. Si trochu viac...sexy. A čarodejnicu som skúšal. Mám si vraj nájsť blízku osobu, ktorá mi pomôže, aby som si spomenul. Musím zažiť najsilnejší okamih, ktorý som s tebou zažil, a hneď potom sa mi spomienky vrátia."
,,Daj mi 1 dôvod, prečo by som ti mala pomáhať."
,,Tvoja sestra Nia mi povedala o tvojich 150 ročných výletoch po svete. Presnejšie o výletoch po baroch. Zdá sa mi, že ťa to už začalo nudiť nie?"
,,Možno ten tvoj mozog ešte nie je na zahodenie. Najskôr ti budem musieť povedať, čo medzi nami bolo."
,,Predpokladám, že som bol prvý, s ktorým si sa milovala."
,,Nie."
,,Aha. To zabolelo."
,,Robím si srandu. Áno, bol si prvý. No nebolo to nič moc."
,,Je 4:00 ráno. Nechceš sa o tom rozprávať o pár hodín neskôr?"
,,Ako chceš. Zdá sa, že tvoje telo si potrebuje oddýchnuť."
,,Katherine, čo to robíš?"
,,Vieš, ako sa volám, to je pokrok."
Začala som som sa k Maximovi približovať. Chcela som ho zviesť. Veď to on chcel, aby som mu pripomenula, kým bol.
,,Katherine stačí!"
,,Chcem ti len ukázať, aký si bol. Bol si vášnivý milenec, keď šlo o mňa."
Pobozkal ma. Nečakala som to, no bolo to príjemné znova cítiť chuť jeho pier.
,,Prestaň! Viem o čo sa pokúšaš. Nevrátiš mi ľudskosť tým, že ma pobozkáš."
,,Pozri, povedal som, že si mi ukradnutá. Chcem len svoje spomienky. Zdá sa, že bozk mi ich nevrátil. Aspoň môžme skúsiť niečo iné."
,,Stretneme sa teda zajtra. Popremýšľaj, ako ma neunudiť k smrti. Pretože ak s tebou nebudem aj trochu baviť, choď za Faith. Ona ti pomôže."
,,Daj si pozor Kat. Nieže sa ti vráti ľudskosť. Začínaš mať nervy. A hnev je pocit, však?"
,,Nemaj strach. Žiadna ľudskosť vo mne už nie je. Zatiaľ dobrú noc, teda dobré ráno."