Be a Vampire

✟Kapitola 8✟

Polhodinu. Polhodinu Nia mešká. To nemá vo zvyku.
Už ju vidím. Na tvári má výraz, akoby nevedela, či je dobrý nápad stretnúť sa so mnou.
Vošla do dverí, ale zastala. Ó, nie! Zamerala sa na asi 30 ročnú ženu. Chce sa najesť, a tým myslím napiť sa krvi. Musím tam ísť a zabrániť jej vtom.
,,Nia! Nia, tu som. Poď, sadneme si."
Prišla som v pravý čas. Oči sa jej totiž začali zalievať červenou farbou. Mala šťastie, že ľudia sú stále len na smartfónoch.
,,Oh, Kat. Nevšimla som si ťa."
,,Tak máš tie veci však?"
,,Áno, mám ich v aute."
Mala zvláštny hlas.
,,Čo sa deje Nia? Máš zvláštny hlas, akoby si zažila nejaký šok."
,,Nič sa nedeje."
,,Áno, máš pravdu, nič sa nedeje. Iba sa jedna z najopatrnejších upírok chcela napiť krvi na verejnosti."
,,Dobre, nachytala si ma. Niečo sa stalo, no nechce sa mi o tom hovoriť."
,,Budeš musieť. Ak nie odchádzam a dlho ma neuvidíš."
,,Musíš sa všetkým hneď vyhrážať? Niečo nie je po tvojom a hneď musia všetci trpieť."
,,Nia, ty takáto nebývaš. Prosím, povedz mi čo sa ti stalo. Som predsa tvoja staršia sestra. Môžeš sa mi zdôveriť."
,,Ja nemôžem. Doslova."
,,Ako to?"
,,To čarodejnica."
,,Všetko? To čarodejnica? Nič viac nepovieš?"
,,Veď hovorím, že nemôžem. Ale možno sa to už zajtra dozvieš. Ale teraz inom. Priniesla som ti nejaké šaty, šperky a topánky. Je to všetko, čo si chcela?"
,,Asi áno. A je tam aj ten náhrdelník od Williama?"
Neopovedala. Bolo na nej vidno ako jej je nepríjemne Williamovo meno.
,,Nia, si prítomná?"
,,A-áno som. Iba som sa zamyslela. Čo si sa pýtala?"
,,Či si mi priniesla aj ten náhrdelník, zafírový a olemovaný striebornými vzormi."
,,Je v kufri v taške s ostatnými vecami."
,,Dobre, vidím, že si dnes nepokecáme."
,,Prepáč, ale stále by som ti chcela povedať, čo viem. Môžem sa o tom rozprávať iba s ľuďmi, ktorí to už zistili."
,,Nevadí. Povedala si, že sa to zajtra dozviem, tak sa netráp."
,,Môžem ti povedať ešte toto. Pocity."
,,Z toho som sa veľa nedozvedela."
Zasmiala som sa, no jej vyraz ostal rovnaký. Bolo to až desivé.
,,Tak ma zaveď k autu, nech si zoberiem veci, dobre?"
,,Okej."
Prišli sme k autu. Bolo tam 5 tašiek a 4 krabice, v ktorých boli topánky. Náhrdelník bude asi v jednej z tašiek s vecami.
  ❦
Prišla som na intrák. Nejak som sa tam dotrepala aj s toľkými vecami. Neboli pre mňa ťažké, no trepať sa s nimi skoro cez celé mesto bez možnosti použitia upírej rýchlosti, je trochu namáhavé.
   ❦
Tu je! Našla som ho! Náhrdelník, ktorý mi dala moja láska, je späť pri mne! Už nikdy si ho nedám dole. Je tak nádherný! Sú tu aj iné šperky. Sú jednoduché, aj keď z 19. storočia. Kedysi som nerada nosila ťažké šperky s miliónmi drahých kameňov. Chodila som si ich kupovať do jedného malého obchodíku.
A odtiaľ je aj zafírový náhrdelník od Willa. Raz sme tam spolu boli. Kupoval jeho mame (nevlastnej) nejaký šperk. Mala narodeniny. Náhrdelník bol nový kúsok, ktorý tam pribudol. Will asi videl ako sa naňho pozerám, lebo mi ho o rok kúpil.
Tak je rozhodnuté. Šperky sa upravovať nebudú.
  ❦
Vždy som sa čudovala, prečo ľudia nenávidia pondelky. A teraz mi to došlo. To skoré vstávanie po dlhom víkende je na nič. No, čo už. Pre svoju vysnívanú prácu niečo robiť musím.
Vraj dnes zistím to, čo mi Nia nemôže povedať. Som naozaj zvedavá.
Prvú hodinu máme znova niečo o zákonoch. Je škoda, že som musela Maximovu vymazať pamäť, ale bol to úplne iný človek, než ktorý bol na cintoríne. Tam mi prišiel veľmi... Proste bol iný ako všetci ostatný. Skoro ako William. No na párty sa mi znechutil. A ja sa nemienim nechať šikanovať takýmito idiotmi.
Dnes som ešte nemala krvnú konzervu. Dúfam, že niekoho nenaštvem svojim správaním. Bez krvi viem byť celkom protivná.
Prišla som do triedy. Zdá sa, že Faith tu ešte nie je. A asi ani Maxim. Usúdila som to podľa toho, že sa ľudia u nikoho nezoskupili. Sú len tak roztrúsení po triede.
Už prichádza Faith.
,,Ahoj Faith."
,,Ahoj."
,,Tak povieš mi ako si sa rozhodla?"
,,Rozhodla?"
,,Veď či budeme priateľky alebo nie."
,,Aha, to... Noo..."
,,Jednoducho povedz či sa budeme aj naďalej baviť alebo nie."
,,Áno Katherine. Rozmýšľala som o tom a máš pravdu. Upíry už nie sú to, čo bývali. Si živím, no vlastne mŕtvym príkladom."
,,Budem to brať ako pochvalu. A teraz k veci. Maxim."
,,Kat, povedz mi, že doňho nie si zamilovaná!"
,,Čo! Nie nikdy! Chcela som niečo iné. Ja už som ho stretla. Na cintoríne. Tam bol úplne iný človek, ako vtedy na párty. Tam sa mi vyhrážal."
,,Takže naozaj je na cintoríne iný človek."
,,Áno, no o to nejde. Ja...som mu vymazala pamäť, aby si na mňa nepamätal."
,,No, keď to tak zoberiem, urobila si dobre."
,,Počkať, tebe to nevadí?"
,,Nie. Chcela by som to isté."
,,Prečo?"
,,On sa ku mne správa inak ako k ostatným dievčatám. S nimi iba flirtuje a potom ich odkopne. A ku mne sa správa akoby to so mnou myslel vážne."
,,A ty z toho nie si nadšená, však?"
,,Ani veľmi nie. Mne sa totiž vôbec nepáči. Už som sa mu to snažila vysvetlit aspoň stokrát, nepodarilo sa."
,,To ti veľmi nezávidím. Neboj, skončíš školu a odídeš. Potom sa už nebudeš musieť zaoberať takýmto idiotom."
,,Super, práve prišiel."
,,A kde..."
To by som nechcela priať nikomu. 150 rokov si myslíte, že daná osoba zomrela a ona sa po takmer 2 storočiach objaví vo dverách univerzity právnictva. Bol to on. Moja jediná práva životná láska. William.