Be a Vampire

✟Kapitola 15✟

Ležím v posteli a snívam. Sen je o... o Maximovi!
,,Preboha!"
,,Čo je láska?"
Scott sa po mojom výkriku musel zobudiť.
,,Ja som len mala zlý sen. Nič viac."
,,Katherine zvrieskla si, akoby ťa niekto išiel zabiť. Mala si strach. Strach je pocit. Pocit je ľudskosť. Ľudskosť znamená precitlivená Katherine, s ktorou nie je zábava."
,,Idem do sprchy."
,,Hej! Ale Katherine..."
Zvyšok som nepočula, lebo som sa zamkla v kúpeľni.
Mal pravdu. Ľudskosť je späť. No je to iné. Predtým to bolo, akoby som zrazu bola úplne iná osoba. Teraz sa cítim stále rovnako. Mohla by som ísť zabiť stovku ľudí len pre potešenie. Ibaže by som cítila vinu. Ten sen. Určite som kvôli snu zase začala cítiť. Nejak si iba neviem spomenúť, čo v tom sne bolo. Mysľou mi blúdi len jediné, a to Maxim.
Vyšla som z kúpeľne. Scott bol preč. Na posteli zostal list.
Katherine, nebaví ma to. Znova si si zapla ľudskosť. Takýto život s tebou žiť nechcem. Keď už mám žiť navždy, tak tu večnosť využijem s niekým lepším ako si ty. Zbohom.
Je to zvláštne, no Scott mi chýbať nebude. Nikdy nebol nič viac ako len zábavka. Mňa teraz netrápi jeho zlomené srdce a ani nejaký sen, vďaka ktorému som hybrid dobrej a zlej Katherine. Trápi ma len to, aby si Maxim nevšimol, že mám svoju ľudskosť späť.
                                         ❦
S Maximom sme sa nedohodli, kde sa začne naša ďalšia jazda znovuvrátenia pämati, tak som zašla tam, kde som ho stretla dnes ráno.
Mala som pravdu. Prichádza.
,,Ahoj, zlatko. Už som si skoro myslela, že si po včerajšku, nebudeš chcieť vypočuť tvoj životný príbeh."
Povedala som to ako tá zlá Katherine bez pocitov, a zdá sa, že si nič nevšimol.
,,Priznám sa, že po tom bozku som to zvažoval, ale nepoznať svoj celý život je ubíjajúce."
,,Tak teda, kde začneme?"
,,No myslel som, že by si mi mohla povedať kto boli moji rodičia, či som mal súrodencov, ako som ťa spoznal a tak ďalej. Veď vieš, nič zaujímavé."
,,Ak by som ti to mala hovoriť od základov, pravdepodobne by sme tu boli niekoľko rokov, takže v skratke. Tvoj otec upír Xenon mal pomer s vašou slúžkou Bexley. Bexley spadla na schodoch, tak ju teda tvoj otec upíriou krvov vyliečil. Následne mali Xenon a Bexley sex."
,,Nia mi hovorila, že človek a upír deti mať nemôžu. Tak ako som teda vznikol?"
,,No, keď mali tvoji rodičia pomer, Bexley mala upíriu krv ešte v tele. Keď si sa narodil tvoja nevlastná matka Cami, upírka, si ťa s Xenonom nechali, aby sa nerozšírilo, že jej manžel ma nemanželské dieťa. Súrodencov si nemal, aspoň ja o tom nič neviem. A spoznali sme sa preto lebo..."
Zrazu som pocítila ostrú bolesť pri srdci. Nebolo to nič podobné, čo som doteraz zažila. Vlastne jedenkrát áno a to vtedy, keď som sa do Maxima zamilovala.
,,Stalo sa niečo? Vyzeráš zmätene?"
,,Myslím, že by som mala už ísť. Musím ešte zariadiť párty a tak. Stretneme sa zajtra."
Odišla som a chôdzu som prispôsobila namyslenej ženskej. Bože Katherine! Si taká hlúpa! Ako si mohla dovoliť pocitom, aby ťa ovládli. Nemôžeš. Nemôžeš sa doňho zamilovať ešte viac. Zničilo by ťa to. Nemôžu ťa ovládať pocity. Stačí zabudnúť. Ak nebude ľudskosť, nebude trápenia, ak nebude trápenia, môj starý život zlej Katherine bude znova zábavný.
                                         ❦
To nie je možné! Prečo to nefunguje?! Pocity sú stále vo mne, a ja sa ich nedokážem zbaviť. Práve teraz, keď sa mám stretnúť s Maximom.
Čarodejnica. Ak je to nejaké kúzlo z môjho šialeného sna, bude ho vedieť zrušiť. Kúzlo z môjho šialeného sna?! Asi mi naozaj preskočilo.
❦
,,Mala som sen. V tom sne bol môj bývalý, Maxim. No vlastne jeho skutočne meno je William."
,,A o čom bol ten sen?"
Nakoniec som nejakú čarodejnicu našla. Bola asi jediná v Arizone, ktorá mi bola ochotná pomôcť, samozrejme za nejakú sumičku peňazí. Vzhľadom na to, že bez peňazí mojich rodičov, som chudobná ako kostolná myš, naškrabala som nejaké zvyšky peňazí od Scotta. Celkovo som jej dala 112 dolárov. Každý je ovlivniteľný, keď sa jedná o peniaze.
,,To neviem. Práve preto si tu. Myslím, že mi nejaká čarodejnica zámerne zapla ľudskosť, pričom využila sen, na ktorý ma prinútila zabudnúť. Znie to šialene, ale to mágia je, nie?"
Na moju otázku neodpovedala. Zrejme myslela, že je to rečnícka otázka.
,,Mám jeden nápad. Budem ti pritom prechádzať mysľou a keď nájdem niečo, čo sa bude zdať zvláštne, prenesiem ťa do toho tvojho sna a ty zistíš, čo bude potrebné, aby si zistila, čo sa stalo."
Znelo to jednoducho, kým mi nezabudla povedať, že to bude bolieť.
Temnota. Je vaše okolo mňa. Cítim ju. Počujem ako mi našepkáva. Mám pocit, že tu nepatrím. Mala by som byť...mŕtva. Predomnou je malý drevený kolík, položený na stoličke, uprostred ničoho. Mám nutkanie si ho vziať a vraziť si ho do srdca. Iba to mi dokáže pomôcť. Budem voľná. Zobrala som si ho a namierila priamo smerom do srdca. Chystala som sa si to tam vraziť, kde vtom mi niekto chytil rameno. Zaplavila ma vlna smútku. Otočila som sa a stal tam Maxim.
,,Čo tu robíš...?"
Neodpovedal. Stačil jeho jeden malý pohľad a ja som vedela, prečo tu je.
,,Nechceš, aby som zabila aj svoju poslednú ľudskú časť, však?"
Po chvíľke prikývol.
,,Ale ja už nemám prečo byť dobrá. Zničila som teba, Niu, rodičov a hlavne seba. Nemám prečo žiť."
Videla som v ňom, ako ľúto je mu to, čo sa mi stalo. Pritiahol si ma oboma rukami bližšie k sebe. Vyšlo mu pár sĺz. Chcela som ho pobozkať, no on sa z ničoho nič odtiahol.
,,Ale William..."
Ukázal mi jeho ruku. Bolo to ako keď umrel. Začal sa vysušovať, a ja som s tým nevedela nič urobiť.
,,Milujem ťa. Nikdy na to nezabúdaj."
Keď som to počula, niečo sa vo mne pretrhlo. Tá všetka temnota bola odrazu preč a kolík, ktorý som držala, som odhodila. Usmial sa na mňa a otočil sa. Odkráčal preč. Nemohla som sa pohnúť a ani na neho zakričať.
,,Preboha!"
Zobudila som sa zo sna. No skôr ma prebrala čarodejnica.
,,Tak ako? Našla si čo si hľadala?"
,,Áno. Už aj presne viem, čo urobím."