Be a Vampire

✟Kapitola 18✟

Otvorila som oči a zistila, že kvôli bielej plachte nič nevidím. Stiahla som si ju z hlavy. Posadila som sa a plachtou si zakrila telo. Bola som v márnici.
Preboha! Ako som sa vôbec ocitla v márnici. Veď som bola s Lucasom a Maximom. Potom sme... Už si ďalej nepamätám!
Chcela som zakričať, no v márnici asi ešte nikto nevstal z mŕtvych. Síce by som mohla nejak sestričke neskôr vymazať pamäť, no na to teraz nemám silu.
Postavila som sa a podlomili sa mi kolená. Je mi nejako zle. Akoby vo mne horelo. Ten pocit som už raz cítila, ale vtedy iba na pokožke.
Teraz sa musím sústrediť na niečo iné. Na opačnej strane márnice bol nejaký kôš. Iba ťažko som sa k nemu dostala za pomoci stolov, na ktorých ležali iné nevládne telá. Pozrela som sa do vnútra a bolo tam moje oblečenie. Bolo celé od krvi. Myslím, že tá krv bola iba moja, no nie som si tým istá. Nevládzem využiť ani svoj lepšie vyvinutý upírsky čuch.
Tričko som mala dotrhané, z oboch strán boli totiž veľké diery. Niečo ma asi muselo prepichnúť, preto lekári predpokladali moju smrť.
Doriti! Keby som si len spomenula, čo sa mi stalo.
Niekoho som začula prichádzať. Silu na odrazenie človeka ešte asi mám. Musím si predsa nájsť nejaké veci na seba.
Bola to sestrička. Schovala som sa za stenu, a keď prišla bližšie, schytil som jej hlavu a vrazila ňou o stenu. Mala by to prežiť. Nikto jej sa ozrejme neuverí, že bola napadnutá mŕtvym. Mala šaty pre personál, ktoré som si obliekla. Tej toxickej byliny som v sebe asi veľa nemala. Cítila som ako sa z môjho tela vyparuje.
Vyšla som schodmi hore na chodbu, kde som zamierila k výťahu. Musím odtiaľto odísť, a keď sa trochu zotavím, znova prídem a zistím všetko o mojej smrti.
Maxim ani Lucas mŕtvy neboli. Zistila som to, keď som sa pri ceste za košom na oblečenie podopierala o stoly na mŕtve telá. Každú plachtu som z hlavy obete odkryla, a nebol medzi nimi ani Lucas, ani Maxim. Našťastie.
Vyšla som výťahom na prízemie nemocnice. Prýštec sa z môjho tela skoro vyplavil, takže som chodila ako normálny človek. Nikto si ma v tom dave veľmi nevšímal.
Východ. Vidím ho. Zamierila som k nemu. Práve v tej chvíli sa vo dverách zjavil Lucas. Prečo s ním nie je Maxim? Kde je? Len dúfam, že je v poriadku.
Rozbehla som sa k nemu a on mi to opätoval. Skočila som naňho a objala ho. Vyzeral byť prekvapený, no ja som bola rada.
,,Lucas, prečo som tu? Prečo som zomrela?"
,,Nepamatáš si to?"
,,Nie, nič. Viem iba to, že si mi mal vrátiť spomienky a ďalej mám okno."
,,Asi viem prečo."
Teraz mi ti bolo úplne jedno. Len jediné ma zaujíma.
,,Kde je Maxim? Prečo nie je s tebou?"
,,On...je tu."
,,Tak prečo ho nevidím?"
Začínala som chápať, čo tým myslel.
,,Kat... On je tu v nemocnici. Ešte ho operujú. Nevedia, či prežije."
,,Nie, nie..."
Lucas ma chytil a pevne objal. Slzy sa mi hrnuli z očí a moje vzlyky bolo počuť na celú nemocničnú chodbu. Lucas ma posadil na neďalekú stoličku.
,,Ale ešte vždy mu môžeme dať upíriu krv. Vylieči sa."
,,Nemôžme tam nakráčať a dať mu našu krv. Čo ak má také ťažké zranenia, že by ho naša krv vyliečila iba napoli? Čo keby umrel? Nechcem, aby bol upír. Nikdy by mi to neodpustil."
                                          ❦
Čakali sme ďalšie 4 hodiny, kým z operačnej sály višiel lekár. Ja som nemala silu, aby som sa ho niečo pýtala, tak to za mňa urobil Lucas.
,,Čo hovoril?"
,,Rozhodujúcich je 24 hodín. Ak to dovtedy prežije, bude to dobré."
,,Dobré?! Len dobré?! Nepovedal nič viac?"
,,Nemusí sa prebrať. K tomu mal rozsiahle poškodenie zraku."
,,Mohla by to vyliečiť upíria krv?"
,,Katherine! Nemusí sa prebrať, chápeš? Nemôžeš teraz riešiť jeho zrak!"
,,Ale on sa musí prebrať! Ak nie, nechcem ďalej žiť. Nemôžem!"
Odpadla som. Kričala som na Lucasa a nezvládla som to. Ja som pri tej nehode umrela. Maxim možno umrie tiež. Kde bol teda
Lucas?
                                           ❦
Otvorila som oči a uvidela Lucasa. Boli sme v nejakej izbe, ktorú som nespoznávala.
,,Kde som to?"
,,Zaviezol som ťa ku mne domov. V nemocnici si vykrikovala a odpadla."
,,Nie! Ja sa tam chcem vrátiť! Chcem vedieť, čo je s Maximom!"
,,Katherine... Nemusíš tam chodiť..."
,,Jasne, že musím. Po 24 hodinách sa Maxim preberie a bude vidieť a-"
,,Kat! Bola si mimo 3 dni. Maxim sa neprebral. Je v kóme."
Keď mi to povedal, bolo to akoby mi niekto vytrhol srdce z hrude.
Musím ho vidieť. Svojou neobyčajnou schopnosťou som vybehla z Lucasovho bytu. Smer je Maxim.
Keď som spomalila, aby som zistila, či ma Lucas sleduje, nikde som ho nezazrela.
❦
Dorazila som. Zdá sa, že Lucas ma prezliekol do iného oblečenia, ktoré kúpil. To mu spočítam.
Okolo idúcej sestričky som sa opýtala na Maxima. Zaviedla ma k nemu. Bol v obyčajnej izbe.
,,Prečo je tu? Je už v poriadku?"
Opýtala som sa sestričky.
,,Ľudí, ktorí sú v kóme premiestujeme do obyčajných izieb."
Nestihla som jej odpovedať, pretože bez slova sa otočila a odišla.
Vstúpila som dnu.
Na Maximovi bolo kopu modrín a malých rán. Podišla som k nemu a chytila ho za ruku.
,,Maxim, láska. Som tu. Prišla som."
Z oči sa mi začali hrnúť slzy.
,,Prosím, musíš sa prebrať. Kvôli mne."
Na stolíku oproti jeho posteli je jeho zdravotná karta. Pustila som Maximovu ruku a zamierila k nej. Stojí tam, že Maxim má poškodený že zrak. Preskočila som na koniec textu, kde bolo napísané, že z neznámych dôvodov je v kómate.
Dvere nemocničnej izby sa otvorili a vstúpil tam Lucas.
Rozbehla som sa k nemu a chytila ho za goliér jeho károvanej košele.
,,Teraz mi okamžite povieš, čo sa stalo."
,,Okej, okej, iba ma pusť."
Pustila som ho a odvrátila sa od neho.
,,Keď som ťa presvedčil, aby si mi dovolila vrátiť ti spomienky, zobral som ťa s Maximom do opustenej budovi. Nechcel som to robiť v sklade hotela. Dorazili sme tam a chystal som sa ti vrátiť spomienky, keď vtom mi Maxim vrazil sklo zozadu do chrbta. Skríkla si naňho a skúšala mi pomôcť. On ťa ale ťahal preč odomňa. Ťahal ťa a ťahal až si ho odsotila svojou silou preč. Vytiahla si mi sklo a pomáhala si mi sa postaviť, keď som si všimol ako Maxim na okraji budovy balansuje. Obaja sme mu chceli pomôcť ale...bolo už neskoro. Spadol a ty si skočila za ním. Neviem ako to, že prežil. Boli sme na 8 poschodí."
,,Ja-ja si už spomínam. Skočila som za ním a videla, že ak by som ho odstrčila trochu do prava, padal by na nižšie poschodia."
,,Ako to myslíš?"
,,Boli tam vyčlenky z nižších poschodí a na nich rôzne plachty a predmety, ktoré možno jeho pád ztĺmili."
,,Keď som za tebou rýchlo zišiel dole, cez hrudník si mala prepichnutú hrdzavú kovovú tyč. Zavolal som sanitku. Povedal som im, že som náhodou išiel okolo a zbadal vás. Mysleli si, že ste spáchali samovraždu."
,,Jedno mi ale stále nejde do hlavy. Som upírka. Prečo som nedopadla na nohy ale skončila s tyčou v hrudi?"
Zostal tam len stať a pozeral do zeme.
,,Ty si mi nepovedal celú pravdu však? Prikrášlil si si to."
,,Áno. Dúfal som, že ti to nebudem musieť hovoriť."
,,Ale prečo? Keď som sa prebrala, cítila som v sebe Prýštec. Dal si mi ho ty?"
,,Nie, dal ti ho Maxim."
,,Maxim? Veď on o tej byline vedieť nemohol. Na internete to nie je. A ani Nia by mu to nepovedala."
,,Ja neviem odkiaľ o nej vedel, ale keď som sa ti chystal vrátiť spomienky, z vrecka vytiahol injekčnú striekačku, v ktorej bol výťažok z tej rastliny."
Ako mohol? Chcel ma snáď zabiť?
,,Musí mi to vysvetliť. Dám mu svoju krv a keď sa preberie, povie mi, prečo mal pri sebe tu hlúpu rastlinu!"
,,Katherine nie! Čo ak sa nepreberie, ale jeho rany a modriny zmiznú? Ľudia sa budú čudovať. Pozrú si kamerové záznamy a zistia čo si zač!"
,,Kamerové záznamy? Sú tu kamery?"
,,Iba sa započúvaj."
Mal pravdu. Boli tu kamery. Počula som totiž zvuk technológií. Ťažko to vysvetliť. Je to podobné ako keď vám sekne televízia, a zvuk sa zaseknuto opakuje.
,,Tak čo teraz budeme robiť?"
Opýtala som sa, akoby som to už nevedela.
,,Čakať kým sa nepreberie."
,,Ale on sa nemusí prebrať nikdy! Nechcem vidieť, ako ho odpoja od prístrojov, keď už bude starý a vraskavý. Nemôžem o neho prísť!"
,,Nič iné sa zatiaľ robiť nedá. Môžeme počkať kým sa jeho telo uzdraví a dáš mu svoju krv."
,,Veď si vravel, že sú tu kamery."
,,To sa dá zariadiť."
,,Luke, veľmi ti ďakujem. Iní by ma tak nepodržali. Vlastne už rozumiem, prečo som ťa v detstve mala rada."
,,Nepovedala si mi Lucas. To je pokrok."
Zasmiala som sa. Luke je dobrá osoba. Podrží ma, aj keď sa možno môj pokus s upíriou krvou nepodarí. Je to dobrý priateľ.