✟Kapitola 10✟

32 7 0
                                    

Nia. Prvá osoba, za ktorou idem. Ako dlho to vôbec vedela? Celý čas odkedy je Maxim v škole?
 
Som tu. Znova stojím na prahu môjho bývalého  domu. Ani som nemusela zaklopať. Z dverí vyšla moja matka.
,,Mami ja..."
,,Zmizni mi z oči!"
,,Čo? Ale veď..."
,,Nič nehovor a choď!"
,,Nekrič prosím. Viem, že som nemala utiecť, no nemohla som sa s tebou stretnúť a hneď na to ťa znova opustiť. Chcela som začať nový život."
,,Tak prečo si tu?"
,,Prišla som za Niou. Chcem sa s ňou porozprávať o Williamovi."
,,Takže už si to zistila."
,,Áno. A keďže to vieš aj ty, mohla by si mi vysvetliť, ako to, že žije?"
,,Dobre, ale mám jednu podmienku. Budeš sem chodiť jedenkrát do týždňa."
,,Ale-ale, okej. Budem sem chodiť. Ale viac nečakaj."
,,Poď dnu."
Sadla som si na nás gauč z roku 1858 a čakala vysvetlenie.
,,Tak hovor. Kedy ste sa to dozvedeli? Alebo začnime od začiatku. Od vtedy, keď som odišla."
,,Fajn. Keď si odišla, všetkých nás to vzalo. Najviac Niu. Bola si jej veľká sestra, a keď si odišla, bolelo ju to najviac z nás všetkých."
,,Viem si to predstaviť. A ako sa stala upírom?"
,,Našli sme jej bezdomovca. Nechcela zabiť nikoho, kto mal šancu na lepší život."
,,Tak prečo ste jej nedovolili zostať človekom?"
,,Ak by sme to dovolili, prežili by sme ju a ďalšiu stratu, by som nezvládla. Možno by som sa bodla dreveným kolom, možno si odsekla hlavu gilotínou. Vieš si predstaviť, ako by to zobral otec."
,,Áno, to viem. Ale vráťme sa k podstate príbehu. Čo bolo potom?"
,,Underwoodovci sa odsťahovali nevedno kam. Nezvládli smrť ich syna. Všetko im ho tu pripomínalo. Nevie sa, kde sú, alebo či vôbec ešte žijú. Nia o 2 roky chvíľu cestovala. Chcela ťa nájsť. Dlho jej to však nevydržalo. Vrátila sa."
,,Mala medzitým nejaký vzťah?"
,,Nie. Nechcela si nikoho nájsť, potom si ho vziať a mať s ním deti."
,,Prečo?"
,,Chcela ťa pri sebe. Chcela, aby si bola pri nej a zažívala to s ňou."
,,Je mi to naozaj ľúto. Keby som vedela, ako to zoberie, nikdy by som nebola odišla."
,,Nemala si odísť vôbec. Ale teraz to nechajme tak. 150 rokov sa nič nedialo. Až pred pol rokom sme zistili, že žije. Išla som z cintorína našich predkov. Myslela som, že mám vidiny. Išla som za ním. Nevedel, kto som. Povedal, že sa volá Maxim Zielinsky a je tu nový. Hľadal univerzitu právnictva. Jeho mama chcela, aby išiel študovať právo. Ničomu som nechápala. Boli si s Williamom taký podobný. Vlastne boli úplne rovnaký. Bežala som domov a chcela to povedať tvojmu otcovi a Nii. Nešlo to. Nia a otec to zsitili až neskôr. Všetko som im povedala. Nia to chcela vyriešiť. Pýtala sa ľudí a podobne, no zistila len to, že si na svoj minulí život nepamätá."
,,Takže budem mať veľa práce. A keď si sa s ním vtedy rozprávala, bol milý?"
,,Áno prečo?"
,,Ku mne bol povrchný a hnusný. Faith, moja priateľka zo školy, mi povedala, že prvé 3 mesiace v škole bol tichý a potom začal byť taký, ako ku mne. K Faith začal cítiť náklonnosť a mňa nenávidieť."
,,Prečo? Urobila si mu niečo?"
,,Naopak. Neurobila som mu nič. Nenávidí ma za to, lebo sme sa stretli po prvýkrát na cintoríne. Bola som pozrieť Willa. Nevidela som ho ale rozprávali sme sa. Na párty som to pred jeho kamarátmi chcela povedať, no zastavil ma, vraj bude ku mne taký povrchný ako ku všetkým."
,,Musí sa dozvedieť pravdu. Musíš mu pomôcť, aby si spomenul."
,,Ale ja..."
,,Nič nehovor. Proste chod a vráť mu jeho život späť. Sľub mi to."
,,Sľubujem. Pomôžem mu za každú cenu. A budem vás navštevovať."
,,V to dúfam. Tak sa maj."
,,Dovidenia, mami."
                                          
,,Faith, potrebujem radu."
,,Aj tebe ahoj."
Vrhnúť do jej izby nebolo najpríjemnejšie.
,,Musím Williamovi, vlastne Maximovi vrátiť spomienky. No najprv musím zistiť, či je upír."
,,Nehovor, že ma na to potrebuješ."
,,Skôr tvoju krv, než teba."
,,Katherine, povedala som ti, že už ti svoju krv nedám."
,,To od teba ani nechcem. Potrebujem, aby si sa pred Maximom len porezala. Budem sledovať, ako sa bude tváriť."
,,Stačila by mi aj ľudská kamarátka, to čo život nadelil, to budem mať."
,,Tak sme dohodnuté."
                                           
,,Upír teda nie je."
,,Nie je. Ale ako to? Hovorila si, že ním bol, keď zomrel."
,,Zvláštne."
,,Čo bude teraz robiť?"
,,Pôjdem do domu Underwoodovcov."
,,Prečo?"
,,Vieš, Maximova mama vlastne jeho mamou nebola. Jeho biologická matka bola ich slúžka. Volala sa Bexley a s Maximovým otcom mala pomer."
,,Myslím, že ľudia a upíri deti mať nemôžu, nie?"
,,Nie, ale vtom čase mala Bexley nehodu na schodoch a skoro umrela. Zachránil ju Xenón, tým, že jej dal svoju krv. A potom spolu počali Maxima. Je to divné a aj dosť zvláštne, no vďaka tomu Maxim vznikol."
,,A ako to súvisí s tým, že pôjdeš do domu jeho rodičov?"
,,Na pohrebe..."
,,Počkať, koľko máš vlastne rokov?"
,,18 od roku 1870. Takže 168."
,,Ty si ale stará. Bez urážky."
Zasmiala som sa tak nahlas, až som musela vyzerať ako idiot.
,,Späť k téme. Na pohrebe Maximova skutočná matka ani veľmi neplakala. Zo začiatku trochu, no potom akoby ju to prešlo. Ani sa neudržala. Po skončení obradu hneď odišla."
,,Takže?"
,,Myslím, že by v dome mohli byť jej denníky. Z nich by som možno zistila, prečo Maxim žije."
,,Pôjdem s tebou."
,,Naozaj? Nebudeš sa báť?"
,,Ja a báť sa? To ma ešte poriadne nepoznáš."
,,Okej. Stretneme sa pred školou o 17:00."
,,Dohodnuté."

Be a VampireUnde poveștirile trăiesc. Descoperă acum