Be a Vampire

✟Kapitola 12✟

Niekto mi priložil ku tvári nejakú rastlinu, ktorá nesmierne pálila. Kričala som od bolesti.
,,Dosť, dosť, dosť!"
,,Prepáč Katherine, ale musela som."
,,Cynthia? Čo tu robíš? Vlastne, čo tu robím ja?!"
,,Včera večer ťa sem priviedol Alberto."
,,Čo bolo včera večer?"
,,Nepamatáš? Bola si sa s mojou láskou zabávať. Mňa ste nejako zabudli pozvať."
,,Niečo sa mi marí. Čo sa mi stalo?"
,,Alberto mi nič nepovedal. Bol dosť na mol, keď prišiel. Ty si alkoholu podľahla skôr."
,,A kde je teraz?"
,,Ešte spí."
,,Dobre, tak ja už pôjdem."
Vstala som z postele, na ktorej som ležala a skoro som spadla. Zachytila ma Cynthia.
,,Nikam nejdeš. Aj keď sa nemáme v láske, nemôžeš ísť domov, keď sa ani neudržíš na nohách."
,,Máš pravdu. Ďakujem. Môžem sa opýtať, čo to máš za rastlinu?"
,,Je to Prýštec ohnivý. Ľudí páli iba trochu, no pre upírov je ako oheň. Nikto z ľudí o nás nevie, tak ho veľmi nepestujú."
,,A ty? Ty ho pestuješ?"
,,Povedzme, že nám rastie pri dome. Keď som bola malá, predal mi ho kvetinár, ako bonus k sedmokráskam. Zasadila som ho a odvtedy tu rastie viac ako 160 rokov."
,,Aha. Nemáš tu nejaké krvné konzervy?"
,,Podľa toho, koľko ľudí dnes chodí so šatkami okolo krku usudzujem, že by si mala byť nasýtená."
,,Vlastne áno. Stávam sa závislou! Čo je to so mnou Cynthia? Poslednú dobu mám sny s Williamom ako ma žiada, aby som mu pomohla. Počkať! Aj ty o ňom vieš?"
,,Áno. Videla som ho na cintoríne, keď sme išli za našimi predkami."
,,Ale prečo sa mi stále zjavuje? Viem, čo mám robiť, tak prečo?"
,,Možno si myslí, že sa mu vzďaľuješ. Koľkokrát si s ním bola, odkedy si zistila, že nezomrel?"
,,Ani neviem. Možno tak 3-krát."
,,To nie je veľa. Mala by si sa s ním sa stretnúť."
,,Zajtra tak urobím."
,,Ešte dnes tak urobíš. Nechceš ho stratiť navždy nie?"
,,Asi nie."
,,Ako to ,asi'?"
,,Ja...Ja viem, že k nemu stále niečo cítim, ale čo sa stane potom, keď si spomenie? A ani nie je upír. Myslíš, že sa ním znova bude chcieť stať? A kde bol 150 rokov?"
,,Len ty vieš, čo chceš Katherine."
,,Mala by som ísť. Už je mi lepšie."
,,Zatiaľ sa maj. Bolo celkom fajn rozprávať sa s tebou po tom dlhom čase."
,,To bolo."
❦
Odišla som z domu Piersovcov a zamierila domov.
Som šťastná, že som nezabudla, kde bývam. Opica ešte trochu v mojej hlave pretrváva.
Idem si prečítať denníky biologickej mamy Williama a možno niečo zistím.
Otvorila som ich a hneď na prvej strane bolo napísané ,X-W-navždy'. X pravdepodobne znamená Xenón a W znamená Will.
Otočila som stránku a začala čítať.
                    
                   Denník Bexley číslo 1
18.mája 1851
Našla som si prácu. No, skôr ona si našla mňa. Budem pracovať ako slúžka v dome Underwoodovcov.

Toto ma naozaj nezaujíma. Chcem vedieť, čo sa stalo Willovi a nie ako sa jeho mama stala slúžkou.

29.augusta 1851
Xenónovi vďačím za svoj život. Dnes som sa totiž pošmykla na schodoch. Zachránil ma. No stalo sa niečo viac. So Xenónom sme sa milovali. Neodolali sme túžbe, ktorá nás pohltila.

Je to koniec denníka a stále poriadne nič neviem. Skúsim další a možno budem mať viac šťastia.
V druhom denníku je na prvej strane napísané ,Ja či dieťa?'. To dieťa bude Will.
                   
                    Denník Bexley číslo 2
3. marca 1852
Čakám dieťa. Ešte je skoro, aby na mne bolo niečo vidieť, no keď poznáte čarodejnicu, ide to rýchlejšie. Je Xenónovo.

Dobre. Ideme na denníky, kde sa píše rok 1870.
Prešla som ich okolo 15, kým som narazila na ten, kde sa písal rok 1870.
                     
                     Denník Bexley číslo 3
20.októbra 1870
Jediné, prečo som žila mi bolo vzaté. Môj najdrahší syn Will. Všetko kvôli upírstvu. Všetko kvôli Katherine Grahamovej!

Ako za to môžem ja? Veď ja som ho iba milovala. Chcela som s ním stráviť život. Ja som nechcela, aby zomrel. Keby ho jeho biologická matka nedala Underwoodovcom všetko mohlo byť inak.

Ona za všetko môže. Keby nechcela s mojim chlapčekom utiecť, mohol ešte žiť. Nemôže byť mŕtvy! To nedovolím. Za žiadnu cenu.

Bolí to. Viem, že sme nemali utekať, no ako inak sme mohli byť spolu? Nevadí, už som blízko. Pár stránok a zistím, ako prežil.

1.novembra 1870
Našla som čarodejnicu, ktorá dá Willovi druhú možnosť na život.
Bola som s ňou. Povedala mi, že môjho synčeka oživí. Bude človek, bude starnúť a vymaže mu spomienky. No, ja už ho nikdy neuvidím. Aby sa jeho telo obnovilo, potrebuje na to určitý čas. Presnejšie 150 rokov. Je to preto, že sa jeho telo vysuší a následne ho kúzlo, ktoré čarodejnica použije, bude znova obnovovať. Takže môj synček bude žiť v roku 2020. Smiešne, ako pre neho ten čas rýchlo uletí.
Ako naňho uvrhovala svoje čary, hovorila, že keď sa preberie pôjde do školy,ktorú mu ja vyberiem. Vybrala som teda univerzitu právnictva. Vždy chcel byť právnikom. To viem naisto.
Ak sa ho budú v budúcnosti pýtať, odkiaľ je, povie, že vyrástol v detskom domove potom, ako jeho mama zomrela. 3 mesiace sa bude v škole prizerať ako sa budú správať iné ,,deti" v škole, jednoducho bude žiť normálny život.
No čarodejnica mala jednu podmienku. Ak v budúcnosti bude mať jej rod, čarodejnice Martinezové, potomkov, Will si jednu zoberie za ženu a budú mať spolu deti.
Pre jeho život som jej to musela prisľúbiť. Povedala, že mu to zasunie niekde hlboko do podvedomia, aby sa sľub splnil.

Teraz dáva všetko zmysel. Už viem prečo chodí Will na ten hrob jeho mamy. Prečo si na nič nepamätá. Prečo ide po Faith... Pôjdem za ním. Musím mu to povedať.