Nedali nám šancu

15. Kapitola

„Všetko ti vysvetlí Harold, ja sa do toho naozaj nechcem miešať." Z jeho hlasu bolo počuť že je nervózny a možno trochu zúfalý zo situácie ktorá práve nastala.

„Ako vieš kde som?" Nevidel predsa s kým alebo kam odchádzam.

„Dievča, kedy ma konečne prestaneš podceňovať? Tú poslednú pesničku som si nevybral len tak pre nič za nič." Počula som, že sa trochu zasmial.

„Asi by som sa mala prestať snažiť." Zagúľala som očami, čo samozrejme nemohol vidieť.

„Síce ťa poznám krátko, ale tie prevrátené oči som videl aj cez mobil."

„Maj sa Oz!" Smiala som sa a chystala som sa zrušiť hovor.

„Luna mala by si ešte vedieť..." Pííp. Hovor som zrušila skôr, než som zachytila čo chcel povedať. Telefón som si dala do vrecka a prišla k Dustynovi.

„Ten pohľad sa mi nepáči princezná." Skrivil tvár a snažil sa napodobniť môj smutný výraz.

„Si blázon." Obaja sme sa rozosmiali. Dustyn vstal a zatiaľ čo sme sa stále smiali, pritlačil mi kopček jeho zmrzliny na pery. Celé pery a dokonca aj nos som mala zašpinený bielou, jogurtovou zmrzlinou. On sa ďalej smial, zatiaľ čo ja som sa snažila predýchať tento jeho čin.

„To si nemal robiť." Oblízala som si hornú a hneď na to aj spodnú peru. Kým hypnotizoval moje pery, ja som si kopček mojej ružovej, žuvačkovej zmrzliny dala do rúk. Jednou rukou som mu prešla po tvári a druhou po čiernom tričku. Dustyn zostal nehybne stáť, zatiaľ čo ja som sa chytala za brucho a nevedela som kvôli smiechu popadnúť dych. Schytil ma za ruku rýchlosťou svetla, pritiahol ma k sebe a objal ma najsilnejšie ako vedel.

„Dusíš ma!" Precedila som pomedzi zuby. Nevedela som sa nadýchnuť a vôbec som nevedela o čo mu ide. Ako som videla moju zmrzlinu na jeho tvári, prvé čo mi napadlo aby ma pustil, bolo oblízať mu tvár. Jazykom som mu prešla od brady až po obočie a vychutnala si posledný kúsok mojej sladkej zmrzliny z jeho tvári. V tom momente ma okamžite pustil a ja som pochopila o čo mu išlo. Všetka zmrzlina ktorú mal na tričku, teraz bola aj na mne.

„Máš tu ešte kúsok zmrzliny." Nahol sa ku mne a jemne mi kusol do spodnej pery, ktorú následne potiahol do svojich úst. Zhlboka som sa nadýchla.

„Dustyn.." Pomaly som sa odtiahla, nie veľmi. Bola som dosť blízko na to, aby som mu mohla šepnúť do ucha. „Zabudol si, že mám na sebe tvoje tričko."

„Čo?" Nechápal a začal si ma obzerať. „Ach, jasné.. Ušpinil som si svoje tričko." Plesol sa po čele a ja som sa začala znovu nekontrolovateľne smiať.

„Mali.." Smiala som sa ďalej. „Mali by sme ísť. Oz bol nervózny, Harold mu nedá spať. Dokonca vedel že som s tebou, asi nás práve teraz niekto sleduje." A vtedy mi to docvaklo. Ach bože, čo keď nás naozaj niekto sleduje a videl ako ma Dustyn bozkáva? Luna, zažeň zlé myšlienky ku Karen, aj tak si nič iné nezaslúži.

„Ak ide o Harolda tak by sme mali ísť." Pritakal mi.

„Takže ak by to chcel len Oz tak by naše rande pokračovalo?" Bavilo ma doťahovať sa s ním.

„Takže rande? Nehovor niečo také nahlas ak ma nechceš chodiť navštevovať do nemocnici, princezná." Pošepkal mi do ucha a uchechtol sa. Myslel to vážne alebo len vtipkoval? Bol by Ryder schopný mu kvôli mne ublížiť? Alebo narážal na Tariusa a Harolda? Dustyn už bol dávno pri aute, zatiaľ čo ja som stále rozmýšľala nad jeho slovami. „Zostávaš?" Zakričal na mňa. Jeho hlas ma vytrhol z myšlienok.

„Počkaj na mňa!" Zakričala som, prekvapená, pretože som si nevšimla kedy stihol nastúpiť do auta. Nasadla som na miesto spolujazdca a hneď som začala prelaďovať rádio.