18. Kapitola

20 3 0
                                    

Sledovala som ho ako odfukuje, ako sa mu pod viečkami nekontrolovateľne pohybujú oči sem a tam. Možno nakoniec ani nebudem potrebovať Tedyho byt. Toto bolo miesto, kde som sa chcela prebudiť každé ráno. Zrazu sa mu prestali mykať oči a pritisol si ma bližšie k sebe. Jeho hruď nebola taká veľká ako Tariusova, či Dustynova, no jednoznačne bola najlepšia. 

„Skončila si so zazeraním?"

„Nezazerala som!" uchechtol sa a pritisol si ma ešte bližšie.

„Zazerala." Zodvihol ma a zrazu som sa ocitla na jeho tele. Ranný sex? Ďalšia vec, ktorú si môže Karen vyškrtnúť. 

Zatiaľ čo bol Ryder nachystať raňajky, ja som sa osprchovala a prelistovala správy v mobile. Všetky od otca som hneď vymazala a pozrela si len tie od Jera a Dustyna. Čakala som aj správy od Tariusa, ale pravdu povediac som bola rada, že mi dáva priestor. Jer mi písal, že má kľúče od Tedyho domu. Vraj mu všetko povedal a on si samozrejme domyslel, že som s Ryderom. Samozrejme mi nezabudol pripomenúť že ho Tedy zobudil skoro ráno a musí to dospať. No a Dustyn, ten ma chcel vidieť pred tým než niekam odíde, chcel sa stretnúť a trval na tom ako vždy.

„Lapacinka!" Vyrušil ma pri čítaní správ Raf.

„Raf." Jeho úsmev, vyčaroval úsmev na tvári aj mne. Neuveriteľné ako sa mi tento muž dostal pod kožu. Hodila som sa mu do náručia a on so mnou začal točiť.

„Už som myslel že ťa nikdy neuvidím." Začal si utierať imaginárne slzy z tvári a smrkal ako malý chlapec.

„Také niečo už nikdy nechcem počuť!" Upozornila som ho, nech netára hlúposti.

„Ani si nevieš predstaviť ako som sa potešil keď som zbadal Rydera v kuchyni. Vedel som že tu musí byť niekto výnimočný keď pripravuje raňajky." Obaja sme sa zasmiali. Chcela som sa ho spýtať čo robil v ten večer u nás v dome keďže má s Haroldom zlé vzťahy. Spomenula som si ako mu jednu vrazil keď ma priniesol domov a zrazu sa s ním v jeho kancelárii hral na kamaráta? Túto debatu som sa rozhodla vynechať, takto na ráno a po všetkom čo som cez tento víkend už prežila ma ďalšie drámy nezaujímali.

„Tak to musím vidieť na vlastné oči." Reagovala som na Rydera v kuchyni. Na správy od Dustyna a Jera som úplne zabudla. Rozbehli sme sa do kuchyni, kde už boli na stole pripravené taniere s raňajkami.

„Dva? Nevieš počítať?!" Osopil sa na neho Raf, keď zbadal len dva taniere na stole.

„Pokiaľ viem, s tebou som nemal sex takže raňajky odo mňa nečakaj." Mykol jednoducho plecami.

„Ryder!" Zahanbene som sa začervenala.

„Eww." Raf sa zatváril znechutene.

„Dúfam že používate ochranu, ďalšie decko, aka Rafaela juniora tu nepotrebujeme." Ozval sa za mnou hrubý hlas. Otočila som sa a zostala som zmätená. Otočila som sa naspäť k Rafaelovi a znovu na muža, ktorý práve prišiel do kuchyni. Takto som sa otáčala nejaký ten čas kým sa na mňa všetci pozerali a smiali sa.

„Sawyer. Ten krajší a hlavne starší z bratov La Torrovcov." Žmurkol na mňa.

„Krajší?" Nechápala som. „Keby na chodbe stretnem teba, hodila by som sa ti okolo krku v domienke, že si Raf!" Ryder si hlasno odkašľal.

„Jediný, na koho sa tu môžeš hádzať som ja!" A výhražne pokýval vareškou na mňa, na Rafa a na Sawyera. Stále mi však hlava nebrala, ako sa na seba môžu až tak neskutočne podobať.

„Už som ti spomínal že tu býva aj môj brat." Začal sa ošívať Raf. „Nespomenul som ti že sme jednovaječné dvojčatá? A ja som ten starší a hlavne vtipnejší, milší, inteligentnejší...?!" Usmieval sa od ucha k uchu. Sawyer len zagúľal rovnako ľadovo modrými očami ako má Raf, vyzliekol si tričko v ktorom asi spal a hodil ho cez stoličku.

Nedali nám šancuNơi câu chuyện tồn tại. Hãy khám phá bây giờ