Nedali nám šancu

1. Kapitola

„Čo myslíš ty?... Luna! Kde ti lieta rozum? Počúvaš ma vôbec?!"

„Prepáč, čo si hovoril?" A áno, rozum mi lieta niekde úplne inde, ako vždy. Nie že by ma Jeremyho otázky nezaujímali, len mám niekedy pocit, akoby mi nikto na svete nerozumel, dokonca ani môj najlepší kamarát.

„Chcel som len vedieť, čo si myslíš o tej práci čo máme napísať do školy na hodinu profesorky Tefnerovej. Určite nebude ľahké napísať tucet strán o svojom budúcom JA!"

„Ja mám svoj život nalinajkovaný rodičmi, to predsa vieš Jer. Všetci dobre vieme kde skončí moje budúce JA." Moje budúce JA, bude presne tam, kde je teraz môj otec. Možno nebude až tak zapredané mafiánom a zločincom v našom meste ako je on. Vlastne ak nad tým rozmýšľam dlhšie, chcem byť úplne iná ako on!

Aby som to všetko uviedla na pravú mieru, musím vám povedať o svojej rodine všetko.

Jediná dcéra zbohatlíckej rodiny Putnamovcov. Prečo mať viac detí, ak sa rodičia nestíhajú starať ani o to jedno čo majú? Nie, peniaze mi nechýbali nikdy, ani jedlo, skrátka nič materiálne mi nikdy nechýbalo. Chýbali mi objatia, bozky, chýbala mi rodina, chýbal mi otec, chýbala mi mama.

Otec, ako riaditeľ veľkej spoločnosti nikdy nie je doma a stretávam ho len na obedoch, a večierkoch, ktoré usporadúva pre svoju smotánku, ktorá mu ochotne bozkáva zadok za každý jeden dolár. Týmto stretnutiam som sa vždy snažila vyhnúť, či už predstieraním choroby alebo vyhováraním sa na ťažké skúšky v škole. Nebavilo ma predstierať ako ma zaujímajú príbehy starých, vráskavých mužov typu „ Ja v tvojom veku". Predstierať že som poslušné ockove dievčatko, ktoré si o ňom myslí aký je hrdina a ako dobre sa stará o svoju milujúcu rodinku! Robiť dobrý dojem ako budúca šéfka firmy, ktorú otec tak krvopotne vybudoval. Ja ani neviem o čo v tej firme kráča dofrasa! Viem len, že môjho otca nenávidí celé mesto, na čele s mojou maličkosťou. No a mama? Tá veľmi ochotne pomáha otcovi zbaviť sa prebytku dolárov v trezoroch cestovaním po svete. Sem tam mi pošle nejaké oblečenie z ciest, ktoré ale vyzerá vždy tak príšerne, že ma nimi chce pravdepodobne potrestať za zničené telo po pôrode. Toľko o nej.

Svetlá stránka tohto života v zlatej klietke je Jeremy Cooper, Jer ako ho zvyknem volať. Nebyť mojich nechutne bohatých rodičov, nikdy by som ho nespoznala. Už od škôlky sme boli najlepší kamaráti, keďže aj jeho rodičia sú zo "sorty" bohatých, chodili sme do tých najlepších škôlok, škôl, no a teraz sme spolu na súkromnej vysokej škole. Jer má ešte staršieho brata Dustyna, ktorého som stretávala keď sme bývali s Jerom u nich, ako malá som do neho bola zbláznená. Rodičia Jera sú úžasný! Aj napriek peniazom sa majú radi a žijú ako skutočná rodina. Viac menej ma vychovali oni, spolu s mojou opatrovateľkou Stelou. Jer, ja a Dustyn sme boli ako súrodenci. Trávili sme spolu celé dni a noci. Neskôr, ako sme dospievali, sme zostali už len ja a Jer. Dustyn nechcel márniť čas s univerzitami a našiel si prácu. Odvtedy som ho v meste ani u Cooperovcov nevidela. Povrávalo sa, že sa pridal k miestnej mafii. Ktovie, klebety ma nikdy nezaujímali a bolo mi jedno s kým alebo kde trávi Dustyn svoj voľný čas, kým som mala aspoň jedného s bratov Cooprovcov po svojom boku.

Moje meno je Luna Putnam. Mám 20 rokov, a za ten krátky čas čo žijem, ma stihlo moje priezvisko dostať do rôznych, nepríjemných situácií. Preto sa stránim ľudí, preto je Jer jediný človek, mimo mojej rodiny, s ktorým sa dokážem rozprávať a práve preto ma ľudia považujú za čudáčku. Môj život je ako začarovaný kruh, točiaci sa stále dokola. Ak ma nestráži tútor v škole, strážia ma otcovi bodyguardi. Otec si myslí, že je rozumné ak bude mať každý môj pohyb pod dozorom. Jeho život je obklopený nepriateľmi a ak má nepriateľov on, mám ich aj ja, a to sa ľuďom snažím vyhýbať. Ak nie som v škole, pravdepodobne ma nájdete doma alebo u Jera (tam otcove gorily nesmú, je to jediné miesto kde ma nikto nesleduje) a ak nie tam, tak je už len jedno miesto kde by som mohla byť. RedRose. Kaviareň na starej ulici mesta, nenápadná, no napriek tomu zaujímavá. Zaujímavá pre ľudí ako som ja. Ľudí , čo si užívajú samotu, kľud a písanie kníh.