Nedali nám šancu

20. Kapitola

Pozbierala som všetku odvahu a frkla mu do očí. „Myslela som, že máš byť mimo mesta až do zajtra." Zodvihla som jedno obočie a podobným, vyčítavým pohľadom som si ho premerala. Prešiel si moje telo od zhora dolu a znovu hore. Mala som oblečené priliehavé večerné šaty, krvavo červenej farby, s obrovským rozparkom na pravej strane a ešte hlbším výstrihom. Ryder naprázdno preglgol a môj zrak spadol na pulzujúcu žilu na jeho čele. Spravila som k nemu krok, chcela ho objať, no v tom momente sa strhol, poobzeral sa okolo seba, napravil si sako a už som vedela že z objatia nič nebude.

„Ospravedlnte ma." Predral sa popri nás a sadol si k stolu k ostatným. Nevideli sme sa týždeň a toto bolo všetko? Ospravedlnte ma? Začínala som mať pocit že o našom vzťahu ešte nikomu nepovedal a nechcel aby o ňom vôbec niekto vedel. Myslela som, že Dustyn bude prvý komu sa tým bude chváliť. Okej, určite bol nahnevaný kvôli tomu že som tu práve s Dustynom. Ale on mi tiež nepovedal že príde skôr a že ide na Haroldov prekliaty večierok.

„Cooper, nevedel som že si na zozname." Takže toto bol dôvod prečo Ryder tak rýchlo zdrhol? Nechal ma na pospas hiene.

„Ešte jedna sprostá poznámka a odchádzame." Založila som si ruky a obránila som si svojho partnera, už po druhý krát v tento večer. Dustyn sa len víťazoslávne škeril.

„Harold." Vystrel k nemu ruku Dustyn. Otec mu pozdrav len veľmi neochotne opätoval. Vedel on vôbec že je Dustyn Capo a nie len nejaký obyčajný šofér? Otec zastavil servírku, ktorá prechádzala popri nás.

„Pridajte stoličku k stolu pána Walkera." Rýchlo som sa obzrela za stolom, kde sedel Ryder a hľadala neznámeho muža, ktorý by mohol nosiť meno Walker.

„Dnes tu nie som pracovne." Rýchlo reagoval Dustyn a chytil ma za pás. Otec si toto gesto všimol a ja som váhala, či mi to stojí za to, aby sa na mňa naštval Ryder. Na druhú stranu som videla ako to otcovi prekáža, no keďže sme boli na verejnosti, vyhýbal sa scénam. Vymanila som sa s jeho objatia a potľapkala som otca po náprsnom vrecu.

„Ak dovolíš Harold, ideme si nájsť miesto." Harold ma schytil za zápästie a odtiahol ma mimo hostí, na chodbu kde sa pred chvíľou Jer snažil nájsť záchody. Dustyn ani nestihol zareagovať.

„Čo sa s tebou do riti robí? Čo to stváraš?! Sme rodina, jedna krv! Moje peniaze ťa živia, keď ich nebudem mať ja, nebudeš ich mať ani ty!" Chcel kričať ale snažil sa ovládať. Preto mu slová vychádzali cez zaťaté zuby a kvôli tomu znel ešte desivejšie. Bola som vydesená na smrť.

„Ja.. nič nerobím. Nič čo by sa týkalo teba a peňazí. Keby si mi konečne vysvetlil v čom si namočený a čo ti na mne tak veľmi prekáža!" Vyjachtala som zo seba. Očividne ho zapieranie mojich pokusov naštvať ho ešte viac nakoplo, pretože jediné čo som v ten moment stihla zaregistrovať, bola pálivá bolesť na mojom líci.

„Pán Putnam!" Z chodby dobehol Jer a okamžite ho odo mňa odtiahol. Pulzujúca bolesť a odtlačok ruky na mojom líci boli neprehliadnuteľné.

„Odnes ju odtiaľto." Prskol na Jera Harold. Uvedomil si, že ľudia by si domysleli čo sa tu stalo. Rovnako ako Ryder pred tým, otec si upravil sako a odkráčal naspäť na večierok.

„Zbehnem po Dustyna a vypadneme." Usmial sa na mňa Jer a priložil studenú ruku na moje boľavé líce. Okrem Dustyna a Jera však dobehol aj Ryder. Sedela som vonku na obrubníku pred hotelom, s vrecúškom ľadu na líci, ktorý som si vypýtala na recepcii. Obaja, Dustyn aj Ryder, ku mne dobehli a začali ma skúmať, akoby som bola bábika z porcelánu a oni zisťovali škody.

„Som v poriadku." Vymanila som sa z kruhu ktorý nado mnou vytvorili. Nečakala som nič od nikoho a už vôbec nie od Rydera. Klamal mi a pred Dustynom sa tváril že ma nepozná. Jeho meniace sa nálady boli horšie ako nálady postaršej ženskej v prechode. No opak bol pravdou. Odtlačil Dustyna z mojej blízkosti, chytil ma okolo pása, pritisol si ma k sebe a zahrnul ma návalom rýchlych bozkov.