Tajomstvo rodu

1

Vedel, že sa to raz musím dozvedieť. „ Alex stoj! Nemôžeš len tak odísť...Počuješ?" Nepočúvala som ho a ďalej som hádzala oblečenie do veľkého čierneho ruksaku. Bol dosť veľký na všetky veci, ktoré som potrebovala.

Keď som hádzala veci , padol mi pohľad na moju fotku s mamou, no spolu aj s tým klamárom, ktorý nás tam objíma. Tvári sa ako keby sa nič nedialo a pritom mi zatajil odkiaľ som, môj pravý pôvod.

Už rozhodnutá odísť som sa vybrala ku dverám. Bolo mi jedno, že mi slzy stekajú prúdom po tvári. „Alex, nechápeš tomu! My sme museli, nemali sme na výber!" Otec sa ma snažil zastaviť, „ myslíš, že sa tvojím odchodom všetko vyrieši? Nemáš kam ísť!" „To mi je jedno, chápeš? Celý môj život je len klamstvo! Ty si len obyčajný klamár Dan!" s posledným vyslovením jeho mena som za sebou zabuchla biele vchodové dvere a vybrala sa na ulicu. Je len okolo obeda no aj tak na ulici nie je nikoho, čo mi popravde teraz dosť vyhovuje. Potrebujem byť sama a nepríjemné pohľady susedov by mi teda nepomohli. Každý koho som poznala mal od mňa odstup. Nikto sa nechcel baviť s postihnutou.