Tajomstvo rodu

10

Opatrne ku mne natiahol ruku a potiahol ma smerom hlbšie do jaskyne.

Nebol čas na premýšľanie a obaja sme si sadli na zem pred ohnisko v strede miestnosti. Sadol si oproti mne a hlboko sa zahľadel do ohňa. Akoby prudko premýšľal ako začať.

„keď som mal 10 rokov, býval som spolu s rodičmi hlboko v lese spolu s mojimi dvoma súrodencami. Často nám mama opakovala, že sme výnimočný, no ako dieťa som nevedel, čo to znamená.

Ja a moji dvaja mladší bratia sme si žili v lese ako normálne deti s rodinou a nikoho sme nepotrebovali, boli sme samostatný a nemali sme žiadne problémy.

Ale časom, keď sme začali dospievať sa s nami začali diať divné veci. Rodičia sa tvárili úplne prirodzene, zatiaľ čo my traja sme sa každý mesiac za splnu prestali ovládať. Noci strávené v bolestiach a kŕčoch, divné sny a zničená izba. Toto nás prenasledovalo vždy, keď bol mesiac vo svojej plnej kráse. Rodičia nám len hovorili, že je to normálne. My sme však nechápali, čo sa s nami deje a dúfali, že sa to nebude opakovať. No ono to neprestávalo a bolo to len horšie. Jednej noci som sa zobudil v lese, bez oblečenia, zmätený a vystrašený. Nevedel som kde som sa to prebral. Bolelo ma celé telo a bol som ďaleko od domova"

na chvíľu sa odmlčal a konečne sa pozrel na mňa.

„čo bolo ďalej?" opýtala som sa opatrne a so záujmom sa prišuchla bližšie ku nemu.

„po 6 dňoch samoty a blúdenia, som neviem akým zázrakom našiel domov. Rodičia mi len s radosťou oznámili, že som prešiel skúškou a stal som sa právoplatným členom svorky. Nechápal som tomu. Mal som len 15 rokov, skoro som zomrel a oni mi hovorili o nejakej skúške cti. "

„preboha..." prerušila som ho zdesene.

„vysvetlili mi, že som zdedil dar. Dar vlka...Alex.. to ja som ťa napadol v tom lese... a tiež ja som ťa zachránil pred Zarefom- meňavcom podobným mne. Prenikol na moje územie neprávom a ešte aj napadol teba...musel som zakročiť " povedal s vážnosťou na tvári.

„Zaútočil pravdepodobne preto, že z teba zacítil mágiu. Nie každý z tohto kraja tu znesie Akárčana" šibalsky sa na mňa uškrnul a ja som na neho len s otvorenými ústami valila oči.

„áno viem, čo si teraz myslíš. Všetky tie príbehy o nadprirodzenom svete niesú vymyslené. A skôr ako ma zahrnieš otázkami, prosím nechaj ma ukázať ti to."

Povedal rozhodne a skôr ako som stihla, čo i len mrknúť, stálo predo mnou čierne stvorenie. Tie oči, ooo áno, ja som vedela, že som tie oči niekde videla. Je to na neuverenie, to všetko bol on? Najprv ma skoro zabil a neskôr zachránil? Čo to má všetko znamenať?!

Keď si všimol, že sa vo mne miešajú emócie jedna cez druhú. Pomaly ku mne podišiel a olízol mi nos, aby som sa spamätala. Hneď som na neho vrhla svoj pohľad a premýšľala, či ho môžem pohladkať. Predsa len je to človeko-vlko niečo. Dobre, priznávam že som maximálne zmetená. No strach nejak zanikol pri pohľade do jeho modrých očí.

Len pohľadom mi prehovoril do duše.

Snažím sa tomu chápať a nejak si to urovnať v hlave. Dúfam, že toto všetko nie je len sen.

Zdravím vás ľudkovia ..... tááák a je tu pokračovanie .

Dúfam, že sa vám páči moje dielo... už sme na 10. časti a zatiaľ sa mi páči kam Alexin život smeruje...hhh

Ako ste si všimli, Sanderovo tajomstvo je na svete a ja sa z toho nesmierne teším.

Poteší ma každý jeden vote a nesmú chýbať nejaké komentáriky. Tak utekajte písať, som zvedavá a teším sa na vás.

Vaša NH