Deti Slavných

Spolu

ROSE
Keď som sa zobudila bola som sama. Nie vážne, Malfoya nikde. Ako je možné že je preč? Nohu už mal relatívne v poriadku ale kam asi tak mohol ísť? „MALFOY?" Zakričala som a na moje počudovanie sa ozvala odpoveď. „Už idem!" O pár sekúnd vyšiel z kríkov s úsmevom na tvári. „Už ti je lepšie?" Prikývla som. „Fajn. Došlo mi že nemôžme byť celý čas len na ovocí tak som...chytil pár rýb." Až teraz som si uvedomila čo mi na ňom vlastne nesedí. Bol bez trička. To bol fakt pohľad ktorý sa nedá len tak prehliadnuť. Tričko hodil na zem a vypadlo z neho pár rýb. Ani som si nevšimla že založil aj oheň.

O chvíľu už rozvoniavali pečené ryby a my sme sa do nich s chuťou pustili. „Hej Rose..." Začal odrazu Scorpius. Spýtavo som zdvihla hlavu. „Je mi ľúto tvojich vlasov." Mala som chuť sa rozosmiať. Pred pár dňami by som ho nimi jedine tak zaškrtila a teraz som si odrezala vlasy aby som mu pomohla. „Dorastú...noha by nedorástla." Zhodnotila som pravdivo. „Nad čím premýšľaš?" Opýtal sa po chvíli ticha. Snažila som sa tváriť akoby nič ale on to na mne videl. „Už dva dni si taká... zamyslená." Naozaj som bola ale nebola som si istá či sa o tom chcem baviť práve s ním. Aj keď veľmi som si vyberáte nemohla.

„Ide o to... že nebyť tebe stále by som bola v tej jame... vlastne už mŕtva." Nechápavo zvráštil obočie. „Vždy som bola presvedčená že nie je nič čo by ma dostalo...chcem tým povedať že som si myslela že som pripravená poradiť si v každej situácii. Celé dva dni premýšľam ako som odtiaľ mohla dostať ale nič ma nenapadá." Priznala som porazene. Malfoy sa rozosmial. Fakt neviem čo mu na tom akože je smiešne? „Merlin Rose každý niekedy potrebuje pomoc. Pozri sa na mňa! Nebyť teba ležal by som bez nohy v priekope. Je to normálne že niekedy to nejde zvládnuť bez pomoci. Ja...som rád že som tu s tebou lebo keby som bol sám zbláznil by som sa." Vďačne som sa usmiala. Bolo to od neho milé.

LILY
Ostrov bol takmer na dosah. Už chýbalo len niekoľko sto metrov. „Leta vidíš to?" Vykríkla som nadšene. Ona unavene zdvihla hlavu od vody. Bola bledá a celkom mimo ale snažila sa pádlovať ako len mohla. Muselo to byť pre ňu hrozné. „Aha tam je oheň a nejaký ľudia!" Ukázala som na čierne obrysy v diaľke. Lete sa na tvári objavil úsmev. Nie taký radostný ale plný úľavy. Pevnina bola pre Letu ako vykúpenie. Bojím sa že ak sa z toho ostrova budeme musieť dostať na lodi ona ani nepôjde. Predstava že by toto mala zažiť znova...

„HEEEEJ!" Postavila sa a začala vrieskať na plné hrdlo. „HALOOO!", Rýchlo som sa k nej pridala. „TU SME HEEEJ!" Vrieskali sme a kývali na tých ľudí aby si nás konečne všimli. Konečne nás zbadali a rozbehli sa k brehu. Kým Leta ďalej kývala ja som sa snažila lepšie zaostriť na tých ľudí. „Toto sa mi snáď sníva." Povedala som neveriacky keď som si uvedomila na koho sa pozerám. „Leta veď to je Scorpius!" Zakričala som na ňu ale ona schytila pádlo a horlivo veslovala aby sme sa tam čo najrýchlejšie dostali. „Je mi jedno aj keby tam stál sám Voldemort s celým smrťožrútskym rádom už nestrávim ani minútu vo vode! Ber drevo a pádluj!" Prikázala mi a vzhľadom na jej výraz som si nedovolila odporovať.

Rose vbehla do vody a pomohla nám dotiahnuť plťku na breh. Nikdy v živote by som nepovedala že uvidím Letu ako skočí sama od seba po pás do vody. Unavené sme sa zvalili do piesku. „Hej Rosie máš nový účes?" Opýtala som sa unavene. „Dlhý príbeh." Mávla rukou a s Malfoyom nám pomohli dôjsť na miesto kde predtým sedeli. „Dajde mi niečo jesť lebo prisahám že odhryznem z vás!" Obaja prekvapene otvorili ústa asi mali veľa otázok tak ako aj my ale teraz na to nebol vhodný čas. Naznačila som im nech to len najprv urobia. Dali nám ovocie a pečené ryby a v nejakom zvláštnom dutom dreve nám Scorpius doniesol vodu.

„Ste v poriadku?" Zaujímala sa Rose keď sme sa konečne napili a najedli. „Fyzicky určite viac ako psychicky." Odpovedala jej Leta. Nechápavo som sa na ňu otočila. „Nepozeraj sa tak na mňa ešte pár hodín a začala by som uvažovať o samovražde." Povedzme že prvé asi dve tri hodiny bola Leta trošku zvláštna ale potom to bola zase ona. Povedali sme im všetko čo sa nám stalo a rovnako aj oni nám. Už sme zistili prečo Malfoy nemohol ísť za nami do vody a ako prišla Rose o polovicu vlasov. „Nikdy v živote som nebola taká šťastná že vás vidím ako teraz." Priznala som a myslím že sme na tom boli všetci rovnako. „Myslíte že je tu ešte niekto ďalší?" Rose položila veľmi dobrú otázku na ktorú sme ale nevedeli odpovedať.

„V tom celom vašom príbehu som nezachytil odkedy ste zase také kamošky?" Jasné, to by nebol Malfoy keby sa nestaral do vecí do ktorých ho nič. „Nestatraj sa." Odbila ho Leta čím si myslela že táto debata je u konca. Ale nebola. „Už ste prišli na to že si z vás tí dvaja robili celý čas dobrý deň?" Opýtal sa posmešne. S Letou sme si okamžite vymenili prekvapené pohľady. „Áno vedel som o tom...vlastne skoro každý o tom vedel." Myslela som že od zlosti vybuchnem. Rose medzi tým povedala tiché: „Ja som to nevedela." A obranne zdvihla ruky. „Prečo si mi to nepovedal!?" Vybehla na neho Leta. „Snažil som sa Leta ale nepočúvala si ma. Veď vy dve sa riadite len tým čo povie tá druhá nepočúvate nikoho okrem seba."

LETA
Flashback
„Hej Leta!" Znudene som sa otočila. Bol to Scorpius. Práve som sa ponáhľala za Lily, Markusom a Leon nemala som na neho čas. „Nemáš nič iné na práci len ma otravovať?" Dal si ruky do vrecka a oprel sa o stenu oproti mne. „Ber to ako láskavosť v rámci rodinných vzťahov." Pretočila som očami. No už len to mi tak treba. „Niečo sa šušká po hrade o tvojom princovi." Doslova to znechutene vypľul. „Bože Scorpius staraj sa o seba a nerieš moje vzťahy okey?" Dala som sa na odchod. „Ale Leta..." „NIE! Žiadne Leta nechaj ma na pokoji o nič som ťa nežiadala. Netvár sa že ti na mne nebodaj záleží." Viac som sa tým nezaoberala a mohla som v kľude ísť za ľuďmi s ktorými sa oplatí tráviť čas.
Koniec Flashbacku