Deti Slavných

Krokodíly

LETA
Neuvedomila som si čo sa stane ale už som sa nedokázala udržať. Videla som ako obaja od seba odleteli a zľakla som sa keď bezvládne dopadli na zem. Bežala som k Albusovi, o Scorpa bolo dobre postarané. Ležal na brehu vo vode ktorú svojou krvou zafarbil do červena. „Prepáč mi to si v poriadku?" Položila som mu ruku na rameno ale hneď sa trhol. „Daj mi pokoj!" Vyštekol po mne. „Pomôžem ti len ti to ošetrím." Chcela som nech ma nechá dotknúť sa ho, mohla som mu kúzlami pomôcť ale on nechcel. Trhal sa a nedovolil mi sa k nemu ani priblížiť. „Vypadnite už odtiaľto a nechajte ma na pokoji." Zavrčal a tackavo odkráčal. Jeho postava sa zahaľovala do tmy až kým napokon úplne nezmizol.

Sedela som ta a pozerala na hladinu a mesiac ktorý sa na nej krásne ligotavo odrážal. Po chvíli si ku mne prisadol Scorpius. Bez slova som mu ošetrovala rozbitú tvár. „Kam išiel?" Opýtal sa po chvíli. „Ja neviem." Bolo jediné na čo som sa zmohla a mala som chuť sa rozplakať. Všetko bolo také zložité a ešte sme si to komplikovali týmito nezmyslami. Predtým sme sa nenávideli navzájom ale Scorp a Al boli najlepší kamaráti ako bratia a teraz toto. Bitka?! Nedávalo to žiadny zmysel. Posadali sme si opäť k ohňu pretože bola zima.

„Čo s ním teraz?" Odvážila sa prehovoriť ako prvá na túto tému Rose. „Musíme ho nájsť je príliš zima a on je celý premočený." Bola som odhodlaná ísť ho hľadať či už sama alebo s nimi. Postavila som sa a od ohňa som si odpálila fakľu. „Idem s tebou." Pridala sa Lily. Scorpius vrel od zlosti a Rose sa rozhodla že ostane pri ňom. S Lily sme sa teda postavili a išli.

„Čo sa to s ním deje? Takýto nebol nikdy." Lily bola veľmi smutná. Viem že s Alom nikdy moc dobre nevychádzala ale keď už sa pobil aj so Scorpiusom niečo nie je v poriadku. „Všetci sme iný odkedy sme tu." Zdôraznila som. Snáď bude jednoduchšie zhodiť vinu na ostrov. Nebolo. Nič to nevyriešilo a nič sa nezmenilo. „Ja tomu nerozumiem Leta. Čo je toto za miesto ako sme sa sem dostali a prečo práve my?! Ako je možné že partia ľudí ktorí na seba majú ťažké srdce sa odrazu objavia na opustenom ostrove odkázaný jeden na druhého a pritom musia čeliť svojmu najväčšiemu strachu? Ty si bola vo vode ja vo výškach,Al v uzavretej jaskyni a Rose skoro zomrela pretože si neporadila bez pomoci druhej osoby!"

Nič z toho nedávno zmysel. Bolo jasné že práve my sme tu neboli len tak náhodne. Ale kto a ako nás sem dostal? Chytila som Lily za ruku aby zastavila. „Mali by sme sa vrátiť sme príliš ďaleko." Ani mne sa to nepáčilo ale pokiaľ sme sa nechceli stratiť nemali sme inú možnosť. Bez slova sme.sa vrátili na pláž. Ľahli sme si na svoje miesta a snažili sme sa zaspať. Dlho som sa prevracala a rozmýšľala nad Albusom, nad tým čo povedal. Albus Potter je do mňa vraj zamilovaný........

LILY
Leta celú cestu hľadela pred seba a bola úplne mimo. Čo bolo celkom čudné keďže vždy bola rada keď nemusela byť po boku Ala ktorý do nej rýpal... Ale poslednú dobu je všetko hore nohami no nie? Prestala som dávať pozor kam kráčam a odrazu sa mi stratila zem pod nohami. „LILY!" Skríkla Leta ale to som už letela niekam dole. Noha sa mi zamotala do nejakej rastliny ktorá visela zo stromu a to ma zastavilo asi dva metre nad hladinou vody. Keď som sa dohojdala zmätene som hľadela okolo seba. Leta stála hore na útese alebo na zraze či ako to nazvať. Celé to miesto bolo šialene nebezpečné! „Lily si v poriadku?!" Kričala preľaknuto.

„Áno ale uviazla som...DO RITI LETA NECHOĎ SEM!" Rozkričala som sa po nej keď som videla ako sa snaží opatrne kráčať po tom zraze až ku močiaru nad ktorým som visela dole hlavou. „Lily nehýb sa a buď ticho idem pre pomoc!" Bleskom sa rozbehla späť k pláži. Toto sa môže stať len mne naozaj..... Visela som na močiarom plným krokodílov. Úchvatné. Veru že som dala na Letinu radu a ani som sa nepohla a nevidala ani hláska. Predstavala že jedna z tých beštii zrazu vyskočí a odhryzne mi hlavu.... Bože Leta rýchlo prosím!!!

Všetka krv sa mi už začala prelievať do hlavy a bolo to naozaj dosť nepríjemné keď so mnou odrazu cuklo. Pozrela som sa na svoju nohu a uvidela ako sa postupne uvoľňuje moja jediná nádej na prežitie. „LETA! SCORPIUS! ROSE! RÝCHLO JA SPADNEM! POMOOOOC!" Začala som kričať ako o život... veď mne vlastne išlo o život! Stále sa však nikto neukázal ani neozval. „Nie." Zašepkala som sklesnuto práve po chvíli keď sa rastlina odtrhla a ja som spadla do vody. Dotiahla som na dno tak že mi voda bola len po ramená. Srdce mi bilo ako o preteky a splašene som sa obzerala okolo seba. „Nehýb sa Lily." Hovorila som si. No keď som zbadala ako sa pár metrov odomňa na hladine myhol krokodíl ktorý mohol mať tak 3 metre začali mi tiecť slzy. Už nikdy sa nevrátim domov. Čo donesú mojim rodičom? Ak zo mňa vôbec niečo ostane o čom silne pochybujem.

„Nehýb sa Lily!" To nebolo tentokrát v mojej hlave. Na neďalekom brehu stál Albus. „Prosím braček pomôž mi dostaň ma von ja nechcem zomrieť!" Hovorila som s plačom. „Nezomrieš hlavne sa upokoj." S tou jeho kamennou tvárou ma teda neupokojil. Stále som mala pocit že sa o mňa niečo pod vodou obtiera a čakala som len na to kedy sa do mňa zahryznú obrovské ostré tesáky. „Keď poviem teraz budeš plávať alebo utekať k brehu čo najrýchlejšie ako vieš dobre?" Prikývla som. Al pomaly vošiel až po pás do vody no nešiel ku mne, práve naopak, išiel čo najďalej odomňa.

„Keď sa dostaneš von neobzeraj sa len bež do kopca." Dodal a vystrel ruky. V jednej držal niečo ostré akoby zub z nejakého mŕtveho zvieraťa. „Čo to robíš počkaj..." Snažila som sa ho zastaviť keď som si uvedomila čo ide urobiť ale bolo neskoro. Rozrezal si dlaň a ponoril ju do vody. „Utekaj Lily!" Skríkol po mne.