Deti Slavných

Šťastný koniec

LILY

Nadšene som sa rozbehla k Scorpiusovi ktorý stál s Albusom a so svojimi aj mojimi rodičmi na nástupišti. „Ahoj Lilynka." Zašepkal mi do vlasov a hneď na to ma pobozkal. „Tak veľmi si mi chýbal." Povedala som a nechcela som sa od neho odtiahnuť ani na centimeter. „Už nikdy viac nebudeme musieť byť tak dlho bez seba." Jemne na mňa žmurkol a otočil sa k našim rodičom. „Máme pre nás pár noviniek." Povedala moja mama a pozrela pri tom aj na Ala s Letou. „Po vzájomnej dohode sme sa rozhodli že vám prenajmeme dva byty v ktorých budete bývať kým študujete. Keďže všetci budete na univerzitách v Londýne nebudete mať problém bývať spolu a zároveň chodiť do školy."

Po slovách pani Malfoyovej som nedokázala stáť na vlastných nohách. Pozrela som na ocka ktorý sa usmieval a vedela som že to nie je len žart. „Teraz si ma už konečne vezmeš?" Ozval sa Albus načo sme sa na nich všetci otočili. Leta odmietla vziať si ho pokiaľ aj ona neskončí Rokfort a Albus nezariadi kde budú potom spolu bývať a ako to pôjde ďalej keď budú obaja na univerzite. „Áno." Povedala jednoducho a Al sa už nadychoval že sa ju budem snažiť presvedčiť ale zastavil sa. Na chvíľu na ňu hľadel a potom nadšene vykríkol a zdvihol ju na ruky pričom sa s ňou roztočil.

„Čo keby sme všetci spolu išli na obed a potom si pozrieť vaše byty?" Navrhol pán Malfoy a my sme všetci nadšene súhlasili. „Mimochodom dnes volala Rose z Európy, všetkých vás pozdravuje a odkazuje že jej veľmi chýbate. Na Vianoce je doma." Oznámila nám mama čo ma veľmi potešilo. Bez Rose by som sa na univerzitu nikdy nedostala, vlastne nikto z nás. Leta a Albus chodia na Univerzitu magických tvorov kde Al bude ich cvičiteľ a Leta liečiteľka. Scorpius študuje presne to čo jeho rodičia no a ja tento rok začnem študovať to čo ma baví najviac. Hudbu.

Všetko bolo tak ako malo. Nikto z nás si už nikdy nedovolil byť odporný k svojim rodičom ani k sebe navzájom. Albus a Leta sa vzali po niekoľkých týždňoch od kedy sme sa s Letou vrátili z Rokfortu a aj ja a Scorpius plánujeme svadbu ale až o pár mesiacov keď náš prvorodený malý synček trošku vyrastie. Milión krát sme sa pokúšali zistiť čo sa stalo tej noci keď sme sa dostali na ostrov no nikdy sme nenašli odpoveď. Každopádne nás to zachránilo a boli sme za to vďačný i keď sme o tom nikdy nikomu nepovedali.

KONIEC