Deti Slavných

Na vine je búrka

Všetci sa stretli tvárou v tvár pred vchodom do riaditeľne. Ticho prelomil Scorpius. „Dámy pôjdu prvé?" „Tu by tu najprv nejaké museli byť." Zavrčal Albus a vstúpil ako prvý. „No jasné chceš ísť za mnou aby si mi mohla podraziť nohy?" Vyštekla Lily keď ona chcela vstúpiť ale Leta ostala vzadu. „No je tvoja parketa riešiť veci poza chrbát!" Vrátila jej to Leta. Už hrozila ďalšia výmena názorov keď sa tam objavil profesor Slughorn. „Neopovážte sa mladé dámy! Choďte už hore a vymýšľajte!" Upozornil ich prísne. Nikto už to nedokázal zvládať s kľudom a chladnou hlavou. Aj tak to nezaberalo...a vlastne ani hnev a tresty všetko bolo bezpredmetné.

V riaditeľne bolo päť stoličiek a každá bola od seba vzdialená skoro dva metre. Pre istotu. „Prežila som vašich starých rodičov, rodičov, všetkých súrodencov, tety, strýkov, bratrancov a sesternice ale toto čo predvádzate vy je nenormálne! Vaši rodičia mali kedysi medzi sebou nezhody a to chápem. Ale vy sa nenávidíte ešte aj medzi sebou ako rodina! Máte jeden mesiac aby ste sa spamätali inak vás vylúčime. Hovorila som s vašimi rodičmi a oni súhlasia. Je mi jedno či sa máte radi alebo si chcete vykrútiť krk ale nebude to robiť pod mojím vedením! Žiadne bitky, nadávky ani útoky! A zlepšíte si známky minimálne na priemerné! Žiadne výnimky. Dnešným dňom vám začína plynúť čas. Snažte inak odchádzate!"

Profesorka Mcgonagallová nepustila nikoho k slovu. Scorpius, Albus a Rose boli v poslednom ročníku a Lily s Letou v predposlednom. Aké by to bolo keby ich teraz vyhodili zo školy? Okrem Rose nikto nemal dobré známky. Všetci na to kašľali a spoliehali sa na svoju popularitu ako na prvoradú. Nikto sa nesnažil namietať a v tichosti odišli. Tentokrát boli vyhrážky skutočné. Celé roky im to prechádzalo s bežnými trestami tentokrát však malo byť všetko inak. Aká bola šanca že sa zvládnu ignorovať? Nikto tomu po pravde neveril a ich rodičia boli zmierený že ich deti nedokončia školu kvôli rivalite.

Lily sedela na zábradlí astronomickej veže a pozerala do diaľky. Okolo Lety poskakovalo mláďa hypogrifa pričom ležala na tráve niekoľko metrov v hĺbke zakázaného lesa. Rose sa snažila sústrediť na knihu ktorú mala v rukách ale nemohla odtrhnúť zrak od hladiny čierneho jazera od ktorého bola sotva pár metrov keď sa opierala o veľký dub. Scorpius a Albus pomáhali Hagridovi priniesť dostatok dreva na kúrenie do jeho chatrče. Pár krát zahrmelo a spustil sa dážď.  Už dávno takto nepršalo. Obloha bola napriek tomu jasná a plná hviezd. Každý jeden z nich sa na chvíľu zastavil a zdvihol hlavu k nebu. Kvapky vody im stekali po tvárach ale nikomu to nevadilo. Tú noc bola na Rokforte zvláštna atmosféra.

LILY
Išla som spať veľmi neskoro. Ešte že na druhý deň bola nedeľa inak by Mcgonagallová nebola potešená ako pracujem na jej rozkaze keď ani neprídem do školy. Slnko mi zasvietilo do očí ale ja som ich ani za svet nechcela otvoriť. Veď je voľno nemám sa kam ponáhľať. Otočila som sa na druhý bok a chcela som si perinou zakryť tvár keď som si to uvedomila. Ja nemám perinu...okey to je pochopiteľné asi som ju v noci skopla ale prečo počujem vodu a fúka na mňa vietor?! Okamžite som sa posadila. Ja sedím v nejakom koši?? Nad sebou som zbadala plameň a niečo farbené. Keď som sa snažila postaviť zatočilo sa mi pod nohami. Doslova! Ten kôš sa hýbal. Pozrela som ponad neho a skoro som skolabovala. Začala som kričať a rýchlo som si zase ľahla so zavretými očami. „Toto je len zlý sen." Hovorila som si dookola. Asi po 5 minútach som to skúsila znova. Bola som v teplovzdušnom balóne niekde nad oceánom. Na kilometre som nič nevidela len vodu. Kde to do riti som a ako som sa sem dostala? Určite s tým má niečo spoločné Lestrangeová len ona vie že sa bojím výšok!

LETA
Niečo ma tlačilo na chrbte tak som sa otočila na bok. Vystrela som ruky že sa trochu natiahnem keď som zacítila niečo zvláštne. Voda? Čo robí v mojej posteli voda. Otvorila som oči. „AAAAAAAAAAAA!!!" Začala som o dušu kričať a rýchlo som tú ruky vytiahla. Ležala som na nejakej drevenej plťke uprostred oceánu! „Upokoj sa Leta! Nič to nie je!" Hovorila som si ale to mojej panike nepomáhalo. Môj najväčší panický strach je voda a ja sa zobudím na kuse dreva obklopená vodou?! Prišla malá vlnka a plťka sa začala húpať. Splašene som kričala „Ja tu zomriem! Ja nechcem zomrieť!" a modlila sa že keď otvorím oči budem ležať v mojej posteli v slizolinskej klubovni ale márne. Ak toto má byť nejaký žart utopím toho kto ma sem dostal!

SCORPIUS
Zobudil ma fakt že mi do očí svieti slnko. Ako sa do pekla do žalárov asi tak dostalo? No moment toto nie su žaláre. Veď toto nie je ani Rokfort! Ležal som pod stromom niekde uprostred lesa. Nechápal som ako som sa mohol dostať. Toto nebol zakázaný les ten som poznal naspamäť. Vyliezol som na ten strom pod ktorým som sa zobudil. „Čo to kurva..." Začal som ale stratil som reč. Všade naokolo boli len stromy. Za mnou sa týčili nejaké hory a niekoľko kilometrov na juh more.

ALBUS
„Pokoj Al, ukľudni sa zrejme si z teba len Scorpius robí srandu." Snažil som sa prudko dýchať ale ani to nepomáhalo. Zo všetkých možných miest na svete som sa práve ja musel zobudiť v nejakej jaskyni? Po dennom svetle nikde ani stopy len chlad a skaly. „Scorpius toto je dosť sprostý žart vieš že mám klaustrofóbiu!" Kričal som ale jediné čo sa ozvalo naspäť bola ozvena môjho hlasu. Od toho malého priestoru kde som bol viedlo šesť úzkych chodbičiek. „Vieš dobre že ja sa odtiaľto nepohnem už z tohto úzkeho priestoru mi je zle! Budem tu čakať kým sem po mňa ty idiot neprídeš a medzitým si rozmyslím či ťa zaškrtím hneď alebo až ked vypadneme z tejto diery!" Kričal do prázdna ale nič sa nedialo. Jasné že ma musí nechať trochu potrápiť. Po niekoľkých hodinách to ale prestalo byť zábavné.

ROSE
„Halooo! Počuje ma niekto!?" Do očí sa mi tlačili slzy. Asi po dvoch hodinách neúspešnej snahy vyliezť z priepasti v ktorej som sa zobudila som začínala byť naozaj zúfalá. Vyskúšala som všetko ale bola som v hĺbke asi piatich metrov a okolo bola len hlina ktorá sa mi pod nohami šmýkala. „Som tu dole pomôžte mi niekto!" Už som nevládala ani kričať a začal ma trápiť hlad. Bolo mi jasné že to majú na svedomí Scorpius a Albus! Keď sa odtiaľto dostanem a dostanú sa mi pod ruky zaškrtím ich!