Deti Slavných

Prvý krát v knižnici

LETA
Zobudila som sa s krikom. Moje spolubývajúce na mňa hľadeli ako na idiota. Rýchlo som sa vyhrabala z periny a vbehla s do kúpeľne. Strčila som hlavu pod kohútik z ktorého tiekla zimná voda a hľadela som na svoj odraz v zrkadle. „Bol to len sen." Opakovala som si šeptom. Snažila som sa presvedčiť samú seba že je všetko v poriadku. Vrátili sme sa len včera, ono to prejde, hovorila som si v duchu no mala som pocit že niečo je zle. Zdalo sa mi že sme späť na ostrove. Ibaže to nebolo také pokojné. Všetky zlé veci ktoré sa nám tam stali. Vracali sa mi len tie. Ba dokonca boli ešte horšie. Neznášala som svoje sny. Nikdy len tak neprišli a potom nezmizli. Nočné mory ma trápia celé roky, odkedy si pamätám.

Kedysi som o nich hovorila Lily a zrejme znovu začnem ale ani ona mi v tom nevedela pomôcť. Snažila sa, hľadali sme to v knihách, kupovala mi muklovské tabletky a varili sme elixíry no nič nezabralo. Keď som po štvrtý krát počula buchnúť dvere, došlo mi že som v izbe sama. V pokoji som sa obliekla a odišla som aj ja. Uľavilo sa mi keď som všetkých zbadala na raňajkách. Vykročila som k nášmu stolu kde ma s úsmevom privítali Albus a Scorpius. „Dobré ráno." Pozdravila som a naliala som si plnú šálku kávy. „Zle si spala?" Opýtala sa Al pri pohľade na môj nápoj. „Tak nejak." Uznala som ale nechcela som ho s tým zaťažovať.

„Zase zlé sny?" Ozvalo sa za mnou a Lily si prisadla ku nám. Jemne som prikývla. Stavím sa že to vedela v momente ako som vstúpila. „Mávaš nočné mory?" Zaujímal sa starostlivo Al ale ja som sa s ním o tom nechcela baviť. Nie tu a takto. „Pokecáme si o tom neskôr fajn?" Navrhla som všetkým lebo aj Scorpius otváral ústa aby sa ma na moje sny opýtal. „Po vyučovaní vás všetkých čakám v knižnici dúfam že na to myslíte!" Povedala rázne Rose, zobrala si jablko a zase zmizla. „Je a spí to dievča niekedy?" Opýtala som sa nechápavo pri pohľade na jej rýchle kroky a ruky plné kníh. „Jedine ak stránky z učebníc." Neodopustil si Scorpius sarkasticky.

„Povieš mi čo sa ti snívalo?" Začala okamžite Lily ako sme osameli. „Že sme vrátili na ostrov...vlastne akoby sme z neho ani neodišli ale nebolo t nič z toho pekného. Len samé hrôzy, vlastne aj ostrov bol iný, hrôzostrašný." Priznala som a opäť som pocítila nepokoj, akoby som to mala zase pred očami. „Aj mne sa snívalo o ostrove..." Priznala Lily ale ona sa netvárila znepokojene, „... keď som sa zobudila myslela som že sme stále tam ale nebola to nočná mora. Myslím že sme sa ešte celkom nespamätali z toho že sme naspäť. Strávili sme tam niekoľko týždňov. Potrebujeme čas. Všetci." Podporujúco ma chytila za ruku a jemne sa pri tom usmiala. Sadli sme si do poslednej lavice a snažili sa nezaspať pri hodine dejín.

ALBUS

„Hovorí vám dvom niečo slovo sústredenosť?!" Zavrčala na nás Rose a obaja, aj ja aj Scorpius sme zmätene zdvihli hlavu z lavice na ktorej sme takmer zaspali. „Snažíme sa zo všetkých síl." Povedal Scorpius pričom si zívol a Rose sa zase naštvane otočila smerom k tabuli. „Stavíme sa o 50 galeonov ako dlho bude trvať kým stratí trpezlivosť a totálne vybuchne?"  Šepol som Scorpiusovi ktorý zase zaspával. „Dávam jej týždeň. Pri tom ako si potrpí na všetko dokonalé nemá šancu pri nás štyroch vydržať dlhšie." Pozrel som sa na ňu ako sústredene píše poznámky ako jediná z triedy a poctivo si podčiarkuje všetko dôležité.

„Možno to budem ľutovať ale ja hovorím dva týždne." Moja sesternica vie byť pekne tvrdohlavá, možno jej to vydrží myslieť si že nie sme až taký idioti. Rose sa nás na každej hodine snažila držať pri pozornosti na učivo ale márne. Jediné na čom som dával pozor bola transfigurácia ale to by som si ani nedovolil zaspávať pretože by ma Mcgonagallová priškrtila. Po nekonečných hodinách sme konečne mohli ísť na obed. Nevedel som sa nabažiť grilovaného mäsa! A tie polievky! Kiež by tu tak bola moja mama, neverila by vlastným očiam že jem polievky. Nikdy som ich nemal rád no po mojej strave v jaskyni... Pri tej spomienke ma striaslo.

„Kedy ste naposledy vy dvaja boli v knižnici?" Zamračila sa Rose keď sme spolu vošli do knižnice. Musím povedať že je naozaj velmi pekná. „Nikdy." Povedali sme naraz a Rose skoro odpadla. „Toto je katastrofa." Obaja sme sa na seba pozreli a ja som radšej ostal ticho aby som ju nedráždil ešte viac ale Scorpius by si to jednoducho neodpustil: „Nechci vedieť čo si budeš vravieť keď zistíš ako sme na tom vedomostne." Rose sa na päte otočila a buchla ho s knihou po hlave. „Neboj sa mám pár nápadov ako vás donútiť niečo do tých dutých hláv dostať vy nevzdelanci!" Povedala pokojne a rozložila sa na stole.

Netrvalo dlho a prišli aj Leta s Lily.
„Ahoj." Pozdravil som ju s úsmevom pričom som ju jemne pobozkal. Stále sa pri tom červenala. Bolo to hrozne rozkošné. „Skončili ste?" Zavrčala na nás Rose pretože aj Scorp a Lily sa k sebe začali túliť. „Áno madam!" Povedala poslušne Lily a ja som sa musel držať aby som nevybuchol do smiechu. Rose sa rozhodla ignorovať ju. Rozmýšľal som ako dlho nej to vydrží keďže poznám Lily a viem že ak ona s niečím začne bude provokovať do vtedy kým toho druhého z toho netrafí šľak. „Máte tu všetci tie pergameny zo známkami?" „Áno madam." Vedel som to. Lily sa pri tom tentokrát aj vystrela pre lepší efekt.

„Robíš si zo mňa srandu?" „Nie madam!" „LILY!" Skríkla po nej a knihovníčka ju okamžite ohriakla aby bola ticho. „No tak už dosť sme tu sotva desať minút berte to vážne." Zakročila Leta a my sme naozaj radšej prestali. Teda aspoň na chvíľu... respektíve iba na chvíľu. Rose od nás chcela aby sme si usporiadali predmety od najhoršieho prospechu po najlepší. To bol trochu problém keďže.... všetky na tom boli podobne....podobne zle. „Včera sme sa bavili o budúcich povolaniach. Som zvedavá čo ste vymysleli." Zmätene som pozrel na Scorpiusa s ktorým sme si včera pred spaním povedali že nad tým považujeme až ráno no a....akosi sme na to zabudli. Súdiac podľa Lilynej bledej tváre a Letinej sklopenej hlavy...Rose nebude veľmi nadšená.