Deti Slavných

Kým nás smrť nerozdelí

ALBUS
„Ja...ja...ja som len..." Chcel som sa vykoktať ale pri pohľade na pobavenú Letau som zo seba nedokázal dostať jedinú rozumnú vetu. Zjavne som ale nemusel pretože Leta sa ku mne naklonila a pobozkala ma. Facku by som čakal viac ale bozk??? Bol som v takom šoku že som nedokázal ani spolupracovať ale veľmi rýchlo som sa spamätal. Jemne som ju chytil jednou rukou za pás a druhou za líce a pritahol som si ju bližšie. Odrazu sa ozval krik a pískanie od lode. Obaja sme sa zasmiali. „Chcel si mi niečo povedať nie?" Opýtala sa ma aby odpútala moju pozornosť od tých troch.

„Chcel som ti povedať že som do teba zamilovaný už poriadne dlho a správal som sa k tebe ako debil pretože som si myslel že o mňa nikdy nebudeš mať záujem keďže vieš aký som...ubíjalo ma že si bola ku mne včera taká milá a ja som tak strašne túžil po tom aby som ťa mohol objať alebo pobozkať." Vysvepovedal som sa jej zo všetkým dokonca aj s tým ako som ju videl v jaskyni a počul jej hlas a smiech. Leta ma pozorne počúvala a stále sa na mňa pozerala s tými krásnymi azurovymi očami. „Daj mi šancu dokázať ti že pre teba sa viem zmeniť že dokážem byť lepší." Prosil som na koniec. Ak by ma odmietla zbláznil by som sa. Asi by som už nemal dôvod ani túžbu ísť naspäť domov. Ona bola mojím všetkým. Do pekla kedy to prešlo až do takého bodu?

„Predtým si sa vyjadril že Scorpius to s Lily vzdá hneď ako prídeme späť ako si môžem byť istá že to neurobíš ty?" Opýtala sa ma vážne už bez úsmevu. Cítil som ako sa moje vnútro rozpadá. „Keď sa vrátime dokážem ti že inú ženu už nechcem." Povedal som presvedčene. „Áno ale ako mi dokážeš?" Neviem či to bol buď poriadne debilný nápad alebo to najlepšie čo mi mohlo napadnúť ale každopádne to bolo prvé čo mi napadlo. „Vezmeme sa." Vyšlo to zo mňa akoby nič akoby to bolo úplne normálne. Leta otvorila ústa a prisahm že nemala ďaleko od kolabsu. Chvíľu trvalo kým sa spamätala ale potom sa začala smiať.

„Ty si blázon Albus. Ak chceš s niekým chodiť nemusíš si ho hneď brať." Nechápala to. Stále mi neverila v tom čo k nej cítim. „Ale ja s tebou nechcem chodiť, chcem s tebou stráviť zvyšok života chcem sa vedľa teba zobúdzať a chcem ťa milovať do konca môjho života." Vždy keď som sa rozprával s nejakým dievčaťom mal som všetko premyslené. Dopredu som vedel čo mám povedať ale pri nej to bolo iné. Všetko ma to v jednej chvíli napadlo a v druhej som to už hovoril. Ani neviem či som to hovoril takto či to dávalo zmysel alebo som len plietol slová ktoré som jej chcel povedať a hovoril som ich všetky naraz.

„Dobre." Povedala jednoducho keď som skončil. Už som sa nadychoval že spustím ďalšie vyznanie keď som sa zastavil. „Dobre?" Zopakoval som jej odpoveď aby som sa uistil a ona prikývla. „Áno vezmem si ťa Albus pretože ťa tiež milujem a k to obaja myslíme vážne..." Skôr než to stihla dokončiť som vstal zdvihol ju do náručia a zatočil s ňou. Potom som ju položil a vášnivo pobozkal. „Už môžem tlieskať?" Ozvala sa Lily. „Môžeš tlieskať na svadbe zatiaľ si to nechaj." Povedal som a Lily nechápavo otvorila ústa. „Na akej svadbe?" Opýtala sa nechápavo. „Budeme sa brať." Povedal som nadšene svojej sestre ktorá zrejme rozmýšľala či sa jej to všetko len nezdá.

„Akože vy dvaja?" Ukazoval prstom Scorpius zo mňa na Letu. „Áno ale nie hneď myslím že to by bolo až moc šialené... keď skončíme obaja školu." Navrhla a ja som súhlasil. Leta bude v škole ešte jeden rok a to je dosť času aby som dokázal zarobiť na svadbu a všetko len to najlepšie aby bola šťastná. „Súhlasim." Pripustil som na jej návrh. „To je skvelé." Zvískla Rose. „Skvelé veď je to úplne šialené!" Vykríkla Lily. „Len teraz si povedali že jednému na druhom už dosť dlho záleží ale ešte spolu ani oficiálne nechodia." Snažila sa odôvodniť svoje rozhorčenie ale mne to bolo jedno. Ešte pred pár dňami som si myslel že ju nikdy viac neuvidím a nie že mi povie že si ma vezme lebo ma miluje.

„Celé TOTO je šialené! Tak prečo to nemôže byť aj krásne?" Opýtala sa Rose a ukázala na ostrov. Mala pravdu. „Aj vy dvaja ste odrazu pár lusknutim prstov a čo teraz? Možno práve preto to má byť. Možno aj to je dôvod prečo sme tu. Mali by sme prehľadať ostrov čo keď tu aj ja mám ešte niekde svoju osudovú lásku?" Nad touto Roseinou poznámkou sme všetci vybuchli do hlasného smiechu. „Hej čo keby sme vám urobili svadbu ešte dnes! Bude to zábava aj tak odplávať môžme až zajtra na dnes už je neskoro tak prečo si nespríjemniť posledný večer na ostrove?" Navrhol Scorpius. Vymenili sme si zmätené pohľady ale všetci sme sa zhodli. Urobíme to. Dnes večer si neoficiálne vezmem Letu.

Dievčatá šialené pobehovali sem a tam a zháňali kopy krásnych kvetov. Ja a Scorpius sme postavili jednoduchý oblúk ktorý potom dievčatá ozdobili kvetmi a tiež sme sa rozhodli nájsť obrúčky! Veď bez toho by to predsa nešlo. Strávili sme v tom mori asi hodinu, kým sme konečne našli okrúhle mušle čo vyzerali ako prstene, samozrehme že sme ich ešte musime zbrusiť s kameňmi ale to bol už len detail. „Hej počkaj chvíľu!" Zastavil som Scorpiusa keď sme chceli vyjsť z vody ale ja som niečo zbadal na dne. Vytiahol som mušlu. Bola zavretá ale mne niečo hovorilo že ju musím otvoriť a zistiť čo je v nej. Kým sa Scorpius staral o prstene ja som sa snažil otvoriť mušlu. „Pozri na to Scorp!" Vykríkol som nadšene keď sa m ito konečne podarilo. Bola v nej perla. Malá krásna lesklá žiarivo biela perla.

Všetko bolo pripravené a až vtedy som pocítil tu nervozitu. Veď to ani nebola skutočná svadba ale napriek tomu to bolo neskutočné. Toľko pocitov v jedinom okamihu. „Dopekla neverím že sa toto naozaj deje." Prehovorila ku mne Rose. No mi niečo o tom hovor, pomyslel som si ale nevyslovil som to nahlas pretože sa to začalo. Rose stála na mieste oddávajúceho a Lily po jej pravej strane a spievala príjemnú pomalú pesničku. Scorpius bol ten kto mi mal doviesť Letu k oltáru. Napriek tomu že sme na sebe všetci mali to isté oblečenie už niekoľko týždňov zdala sa mi krajšia ako kedykoľvek predtým. Na hlave mala veniec z kvetov rôznych farieb a v rukách podobnú krásnu kyticu.

„Zišli sme sa tu z neznámych dôvodov. Netušíme ako sme sa tu a prečo ocitli ale vieme že to z nás urobilo lepších ľudí a skvelých priateľov. Vlastne sa o chvíľu staneme nepriamo jednou rodinou. Napriek všetkému bude toto najkrajší večer pre týchto dvoch zaľúbencov aj keď nebude oficiálny...v našich a hlavne vo vašich srdciach bude lepší akokeby to bolo skutočné. Albus Severus Potter, berieš si tu prítomnú za svoju zákonitú manželku a budeš si ju ctiť a milovať ju do konca vašich životov aj keď to bude tu na tomto prekliatom ostrove alebo niekde uprostred oceánu kým vás smrť nerozdelí?" Nikto si neodpustil jemný náznak smiechu po Roseinej prednáške. „Áno." Povedal som presvedčene. Ani neviem prečo ale v tej chvíli som skamenel pretože som si povedal.... čo ak Leta povie nie?