Deti Slavných

Ach tie vzťahy

LETA
S Rose sme ráno zase išli po ovocie a Scorpius mal chytiť nejaké ryby. „Keď ti niečo poviem odpadneš." Povedala som jej odrazu. Rose sa zvedavo otočila ku mne. „Hádaj kto s kým včera bozkával a nevie že to ja viem." Rose zastavila a zbledla. Otvorila ústa ale nevedela čo má povedať. „Nieee." Zvolala a ja som súhlasne prikývla. „Myslíš že sa niečo stalo už ráno pri jazere?" Opýtala sa ma keď som jej povedala všetko čo som videla. „Pochybujem. Toto malo ten efekt prvej pusy." Preberali sme to celý čas čo sme boli preč a premýšľali čo tí dvaja teraz robia a či nám to Lily povie.

LILY
Scorpius mi naznačil že mu na mne trochu záleží a chce sa skúsiť polepšiť čo sa týka jeho postoju k vzťahu s dievčaťom. Keď chytal ryby sadla som si na veľký kameň vo vode hneď pri ňom. Stál vo vode...teraz už mohol noha bola skoro úplne zahojená...a s oštepom ktorý si vyrobil lovil. Bolo to dosť sexy lebo pri tom nemal ani tričko. „Musíme vymyslieť ako sa odtiaľto dostaneme." Začala som rozhovor a dúfala že sa pridá. „Hej len ani nevieme kadiaľ máme ísť." Zamyslela som sa a rozmýšľala nad všetkými filmami so stroskotancami čo som kedy videla.

„V jednom filme si raz..." Neveriacky sa odvrátil od hladiny. „Čo máte s tými filmami?" Nechápala som čo tým myslí tak som sa tým nezaoberala a pokračovala som v rozprávaní: „...si raz vyrobili kompas, to je taká muklovská vec ktorá..." Zase ma prerušil: „Ja viem čo je kompas Lily." Zhlboka som sa nadýchla a pokračovala akoby nič: „... A s tým kompasom zistili kadiaľ majú ísť." Jednu vetu som musela hovoriť na tri krát kým som ju konečne dokončila. „Na to potrebujeme magnet a ten zaručene nikto z nás nemá a ani malé želiezko na strelku." Možno Rose niečo vymyslí. Ona je génius na tieto veci. „Rose by to mohla niečím nahradiť." „Magnet sa nedá ničím nahradiť a určite nie v strede džungle." Moje nádeje sa rozplynuli ale aj tak som sa rozhodla že sa na to Rose skúsim neskôr opýtať.

„Lily dávaj pozor!" Spozornela som. „Na čo?!" „Na toto!" Vykríkol zdrapil ma za pás a hodil do vody. Okamžite som vyskočila a strčila do neho čo nečakal a spadol aj on. „Čo to stvárate?" So Scorpiusom sme sa na seba pozreli a hneď sme vedeli na čo ten druhý myslí. Skočili sme to Lete a Rose a zhodili sme ich do vody. Čapkali sme sa v tej vode asi hodiny. Zobrali sme kamienky a hádzali žabky. Potom sme si dávali súťaže v behu vo vode. „BITKAAA! Kto spadne ako prvý je lúzer!" Zakričala Leta a vyliezla Rose na plecia. Scorpius zobral mňa a bitka začala. Snažili sme sa zhodiť jedna druhú a to isté robili aj tí na ktorých sme sedeli. Hocijak sme sa striedali teda až na chudáka Scorpiusa ten nemohol sadnúť na ramená ani jednej z nás.

Naše oblečenie stihlo vyschnúť než zašlo slnko a to už mohli stráviť večer v teple pri ohni. „Môžem si prisadnúť?" Opýtal sa ma Scorpius keď prechádzal okolo mňa. Všimla som si ako sa Rose a Leta škeria. Prikývla som a on si ku mne sadol. Nastalo trochu trápne ticho. „Tak čo vy dvaja." Ozvala sa Leta. „Čo tým myslíš?" Tvárila som sa že neviem o čom hovorí. Teoreticky sa nič nedialo ale bolo mi jasné že ona už niečo vie. „Videla som vás včera večer čo by na to povedal Albus?" Rýpala ďalej. „Albus tu nie je Leta tak to teraz nerieš." Oboril sa na ňu Scorpius.

„Už vidím tú debatu Hej Al na opustenom ostrove som sa zamiloval do tvojej sestry a teraz sa snažím zmazať moju sukničkársku minulosť kvôli jej srdcu." Rose sa snažila napodobniť Scorpiusov hlas a Leta sa pri tom strašne smiala. „Ste trápne." Vyštekla som po nich naštvane. „Kľud dráha len si robíme srandu. Vlastne vám to prajem teda aspoň ja určite. Tento výlet je šialený sám o sebe tak prečo by sa nemohlo stať aj niečo romantické?" Zhodnotila to Leta a nikto neodporoval. „Tak aspoň ju objím nie?!" Zvolala Rose a Scorpius ma neisto objal okolo pliec a pritiahol k sebe. „Rozkošné." Rozplývala sa Leta načo sme sa všetci zasmiali.

„Včera sme spievali a tancovali čo budeme robiť dnes?" Opýtala som sa zvedavo. Nikto z nás nevyzeral že má chuť ísť spať. „Ja mám jeden nápad." Ozval sa Scorpius a všetky sme čakali čo navrhne. „No keď sme tu už takto odkázaný len jeden na druhého... Uvedomujete si že o sebe vlastne nič nevieme? Čo keby sme si povedali niečo čo nikto nevie.... čo sa povie na ostrove ostane na ostrove." Vymenili sme si neisté pohľady. Hoci sme sa za posledný čas trochu zblížili nebola som si istá či až takto.