Deti Slavných

Vyplávanie

LETA
„Leta Sofia Lestranegová berieš si Albusa za svojho zakonitého manžela a budeš ci ho ctiť a milovať ho až kým vás smrť nerozdelí?" Opýtala sa ma Rose a ja som nemusela dlho premýšľať. „Áno." Vyslovila som jednoducho a otočila som sa k Alovi. Vymenili sme si improvizované prstene a Al ani nečakal na Roseinu výzvu, pritiahol si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal. Všetci traja tlieskali. Ešte ráno som sa na Ala hrozne hnevala preto ako sa ku mne choval a to viac ma to bolelo pretože som po ňom už veľmi dávno túžila a on mal záujem o všetky len nie o mňa. No keď som ich počula... V noci ako hovoril Scorpiusovi o svojich citoch a dnes.... Nedokázala som to viac potláčať. Celý život som všetko skrývala pretože som nechcela nič riskovať ale za posledné týždne som oľutovala asi každé moje rozhodnutie v živote. Až na toto.

Vedela som že toto je jediné správne čo som urobila. Vzala som si...aj keď nie oficiálne, vzala som si muža ktorý ma miluje teraz v tejto chvíli a nemusím pri ňom premýšľať či to tak bude navždy alebo čo ak sa budeme chcieť rozísť alebo čo na to povedia jeho rodičia. No dobre toto je trochu komplikovanejšie ale teraz na tom aj tak nezáleží. „OSLAVUJEMEE!!" Zakričala Lily a všetci sme sa začali baviť. Bola to najvtipnejšia a zároveň najdokonalejšia svadba akú som si mohla priať. „Viete si predstaviť ako budeme toto vysvetľovať doma?" Opýtal sa Scorpius pričom objímal Lily. Ja som sedela opretá a Alovo rameno a len Rose sa začala nekontrolovateľne smiať.

„To bude zábava ešte že mňa sa to netýka." Pretočila som očami. „Ja sa na to teším, naši na mňa budú môcť byť konečne hrdý. Byť s tebou Leta je jediné správne rozhodnutie aké som kedy urobil." Povedal mi romanticky a ja som cítila ako sa začínam červenať. „Viete že zajtra ideme domov?" Opýtala som sa vážne. Boli sme tu tak dlho a pritom to už ubehlo... už je koniec. Síce nie úplne ale konečne sme sa pohli a vydáme sa na cestu namiesto bezvýznamného sedenia a čakania.

SCORPIUS

Ráno som sa zobudil so zmiešanými pocitmi. Išli sme domov. Kto vie aké to bude keď prídeme. Všimol si vôbec niekto že sme preč? Stále sme ani nevedeli ako sme sa sem vôbec dostali. Zistíme to niekedy? A ako vlastne nájdeme cestu domov? „Si v poriadku?" Zo zamyslenia ma vytrhol Lilyn hlas. „Áno." Zaklamal som. Určite sa trápila preto isté ale nechcel som sa o tom baviť. Zbytočne by sme sa nad tým len všetci znervózňovali. „Len je to zvláštny pocit." Súhlasne prikývla. „Áno to je ale... myslím že je to druhá šanca. Každý z nás mal isté chyby a neboli sme vždy zrovna poslušné deti ani dobrý študenti. Možno nás to malo napraviť."

Druhá šanca. Lily mala pravdu. Uvedomil som si že som totálny idiot a teraz mám zrejme poslednú šancu na to aby som to vynahradil všetkým ktorým som ublížil. „Vieš myslím že som rada za to že sa to stalo pretože keby nie...kto vie či by sme s Letou ešte niekedy zistili pravdu a my dvaja by sme asi nikdy neskončila spolu čo by bola veľká škoda." Usmiala sa a jemne ma pobozkala. „Ľúbim ťa Lily." Povedal som úprimne. Nikdy predtým som to nepovedal. Žiadnemu dievčaťu. Hoci som im hovoril čokoľvek....toto nie. „Aj ja teba Scorpius." Nemôžem uveriť že som bez nej dokázal existovať. Celé tie roky bola priamo predomnou a ja som to nevidel. „Hej hrdličky zdvíhame plachty!" Zakričal na nás Albus a obaja sme rýchlo bežali k lodi.

„Tak fajn pripravený?" Opýtala sa Rose a rozdelila každému úlohy. Ja a Albus sme mali roztlačiť loď na vodu pričom budú Lily, Leta a Rose pádlovať. Všetci sme sa zhlboka nadýchli a pustili sme sa do práce. Nepozeral som pred seba či to funguje len som tlačil tak silno ako som dokázal. Keď sa mi zem strácala pod nohami vedel som že je to dobré znamenie. Rose nám hodila laná z brečtanu a vytiahla nás hore. „Rose a kadiaľ vlastne ideme?" Opýtala sa Lily. To bola dobrá otázka. Rose tvrdila že to máme nechať na ňu a tak sme nechali ale keď sme už boli na mori chceli sme vedieť ako vie kadiaľ ísť.

„Mala som sponku.... použila som ju aby som dokončila kompas. Takže ideme na sever!" Rose ukázala prstom na more kde zatiaľ nebolo nič iné ako voda. No nám tiež neostávalo nič iné ako veriť jej inštinktom. Niekoľko hodín sme len sedeli každý na svojom mieste a pádlovali sme. Keď e už boli príliš unavený sadli sme si všetci k sebe aby sme sa zahriali. Z večerom prichádzala aj zima. „Myslím že máme problém." Povedala Rose nie pokojným hlasom. Postavili sme sa aby sme zistili čo sa deje. Plavili sme sa do búrky. „Toto bude zlé." Zašepkala Lily a chytila ma za ruku.

„Musíme priviazať všetko čo by mohlo vypadnúť!" Upozornil som ich aby sme začali konať kým je čas pretože na nás začali padať prvé kvapky dažďa. Museli sme sa poriadne pripraviť. „Patríme do tej skupiny aj my?" Opýtal sa zhrozene Al nespušťajúc oči z čierňavy. „DRŽTE SA!" Skríkla Leta a v tom do lode narazila silná vlna a Lily stratila rovnováhu. Len tak tak som ju zachytil aby nespadla na zem. „ROSE!" Zakričala Lily a keď som sa otočil uvidel som Rose pri zábradlí ako ju zaliala ďalšia vlna a ona preletela na druhú stranu lode kde ju ledva zachytil Albus.