𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#2 - Kde sa Adriana stretne so Samom

2. K A P I  T O L A

Nový začiatok

O K T Ó B E R  2 0 1 8, 16:56 (piatok)

Ešte raz vytiahla papier zo skartovačky a keď sa presvedčila, že sa naskutku znova zasekol, sťažka si povzdychla. V poslednej dobe to zvykla robiť čoraz častejšie a všimol si to aj Mišov otec, ktorého sa z prostého dôvodu naučila oslovovať Dušan.

Bol to dobrý a jednoduchý človek v mnohom podobný Mišovi, najmä zavalitou postavou. Adrianinu pomoc sa nikdy nezdráhal oceniť, čím si u nej vyslúžil náklonnosť už v priebehu prvých dní. Zveril jej všetku svoju administratívu a Adriana si to veľmi rýchlo obľúbila.

Jakubovci boli zvláštni, no veľmi srdeční ľudia.

Dušan vlastnil malú IT-firmu a všetok svoj čas strávil doma pri programovaní alebo zabávaním sa vo svojej malej dielni. Adriane tvrdil, že tam opravuje kosačky, ale pravdou bolo, že ich odkupoval a vytváral z nich tak trochu podivnú zbierku.

Jeho ženu najčastejšie stretávala v kuchyni alebo na záhradke, kde vytvárala skutočne nádherné kvetinové záhony. Nebola k nej vyslovene nepriateľská, ale Adriana si bola istá, že k nej prechováva oveľa menej sympatií než Dušan. Možno preto, lebo ju platil o čosi viac ako najskôr začal, ale to, pravdaže, iba hádala, lebo sa s ňou nikdy príliš nepúšťala do reči. Zakaždým ju ponúkala obedom a zákuskami, no nemali si toho čo veľmi povedať. 

Alica bola z ešte podivnejšieho cesta ako Dušan. Večne uzavretá a neprístupná no predsa akýmsi spôsobom tajomne vzdelaná, a preto sa jej Adriana v dome radšej vyhýbala.

"To sú ale ťažké povzdychy," ozvalo sa pri košoch, kam sa vybrala vyhodiť posledné smeti. Mišov otec v monterkách za nimi akurát čosi hľadal. "Už je päť?"

"Už. Niečo hľadáte?"

"Vypadol mi tu kúsok kľúča a zostal z neho iba tento obal," ukáže jej. "A ja strašné hovno vidím s týmito okuliarmi."

"Tu pri košoch?"

"No to neviem práve."

Adriana si oprášila ruky a zaškúlila do diaľky. "Smiem sa na to pozrieť? To je do počítača?"

"Pravdaže," kývol, "bolo to také malé USB. Nechal by som to tak, ale mal som na ňom zálohy od..."

"Nič sa nestratilo, aha." Otočila kľúč smerom von. "Bol celý čas schovaný vnútri."

Dušan neveril vlastným očiam. "No ber to čert, aj s celou technikou. Celkom som zabudol, že to je to nové, čo sa tak sprosto otvára..."

Zasmiali sa a Dušan kľúč opatrne chytil do oboch rúk akoby skrýval samé zlato. Zrazu ustrnul a pozrel na Adrianu.

"Ty, Ada, my zajtra ideme na jeden počítačový veľtrh. Nepridáš sa?"

"Keď ja veľmi nie som na takéto veci," povedala neisto.

"Natálka by sa veľmi potešila, keby si išla s nami. Trvá to od desiatej do štvrtej a potom sa chceme zastaviť aj v zoo."

Vytušila, že o celej veci je už viac-menej rozhodnuté, najmä keď na reč prišla aj Mišova mladšia sestra. Nebolo by od nej pekné ani správne, keby také pozvanie na výlet odmietla, navyše keď ňu mysleli ako na právoplatného člena rodiny.

"Spýtam sa našich, či ma pustia," povedala s úsmevom, "ale myslím, že by s tým nemali mať žiaden problém."

O K T Ó B E R  2 0 1 8, 12:00 (sobota)