𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#28 - Kde chce Samo Martini

28. K A P I T O L A

Znamenia

O K T Ó B E R  2 0 1 9, 7:42 (utorok) - Byt na Internátnej

Najtichšie ako vedela sa vyslobodila z perín tak, aby nezobudila Dominika. Prichystala mu raňajky a kým sa obliekala, ešte si do tašky vložila posledné veci. Od školy to mala len kúsok, ale opäť raz sa ponáhľala na zastávku, kde zostala čakať na Anku. Už v mase ľudí si ju všimla ako všetkých vraždí pohľadom - Anka bez kávy je podráždená Anka, znepokojí aj ten najmenší rozhovor. Ani ju poriadne nestihla pozdraviť, už aj dávala na odchod do vestibulu.

"Adriana? Ahoj, Adriana! Haló!"

Obzrela sa, po Anke už nebolo ani stopy. "Ja som Marek, Marek Urbančok," pokračoval mladý chalan s ryšavou ofinou, čo sa na ňu odkiaľsi zavesil,"chodili sme spolu do škôlky. Raz sme hrali futbal a ja som odstrkával všetky baby na dvore aby sme vyhrali. Pamätáš, Baby proti Chalanom. Naša hra. A ty si ma za to raz zbila lopatkou po hlave. Bol som tučný ako knedľa, nepamätáš sa?"

"Plakal si keď sme mali na obed zemiakovú kašu?"

Vydal zvuk medzi odfrknutím a rehotom, ktorý nedokázala bližšie identifikovať. "No hej. Počul som od Miša, že teraz spolu s Jurom robíte na nejakom cool projekte. Boli sme spolužiaci. Vedel by som vám s tým pomôcť, dosť sa teraz venujem sieťam. Ak by ste teda s Dominikom chceli. Ten Bezák je inak fakt mega týpek, ti poviem, ty ho odkiaľ poznáš?"

Zostala naňho pozerať v nemom úžase. "Pravdaže, my budeme len radi..."

"Počuj, ponáhľam sa ešte na wc-ko, ale ešte sa stretneme. Môžem si ťa odchytiť niekde na chodbe? Bude ti to prekážať?"

Rozpačito sa naňho usmiala. "Hocikedy, Marek." Ani sa nenazdala a zmizol rovnako rýchlo ako sa objavil. 

Kto všetko už vie o ich projekte? Takto ráno a ešte pred zápočtom ju toto stretnutie nemilo rozladilo. Pred začiatkom hodiny zmenila smer do študovne, ako predpokladala, Juraj s Mišom sa tam biflili posledné poučky z ekonómie. "Dobré ránko, chlapci," pozdravila ich. "Mali by ste chvíľku, prosím? Len minútku"

"Ale rýchlo" zúfal si Juraj.

"Dobré ránko," začal Mišo, kým prevracal stranu. "Na teba vždy, Adriana."

"Chlapci, prosím vás," prisadla si. "Nehovorili ste náhodou, že náš projekt je tajný? Teda, nie, žeby mi na tom až tak záležalo, nerobíme pre vládu, ani nič také, ale...no viete."

Michal zodvihol pohľad od knihy, všimol si, že je akási vyvedená z rovnováhy. "Dnes za mnou prišiel nejaký človek, ktorý sa ponúkol, že nám vie pomôcť s programovaním. Nejaký Urbančok. Mala by som o tom niečo vedieť? A vie o niečom už aj Anka?"

Pozrela skôr na Miša, Juraj sa obrátil k oknu a čosi si začal šomrať.

"Hneď hovorím, že je super, že sa ľudia sami zapájajú, ale mám pocit, akoby mi niečo stále unikalo... a začína ma to už trochu stresovať. Ani neviem, čo sa od nás očakáva."

"No neviem, či vieš" vyslovil Mišo, "ale tak trochu bol včera za nami tvoj priateľ, Dominik. Prišiel za nami na ihrisko, hneď po telesnej."

"Vážne? A čo od vás chcel?"

"V podstate ani nič. Len sa vypytoval, ako nám ide celý projekt. Že či nám môže zohnať ľudí a kancelárie, vraj úplne zdarma, tak sme s Jurom súhlasili a trochu mu ozrejmili, na čom akurát robíme. Dosť nás v tom chce podporovať. Vraj sa už dohodol s pár ľuďmi, čo by nám vedeli pomôcť s vecami, čo sa ešte v našom ročníku neučia, nejaké spájania databáz, scripty na pozadí a tak. Marek bude asi jeho dielo. Čo ma síce veľmi neteší, ale vyzerá, že Dominik vie, čo robí."