𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#3 - Kde chalani ukujú na Adu plán

3. K A P I T O L A

Výstrel

N O V E M B E R  2 0 1 8, 7:42(štvrtok); byt na Internátnej.

Rada.

To jediné slovko ho hrialo na srdci a spontánne ho nútilo do ešte väčšieho úsmevu. Také krátke, stručné, výstižné! Inteligentné! Krásne ako Adriana sama!

Z myšlienok ho vytrhol až Dominikov rozrušený tón. "Samko, tebe čo, dopekla, je?"

Zaľúbený chlapec k nemu neochotne zodvihol zasnený pohľad. "Čo by malo byť? Celkom normálne si sedím na svojej posteli ako každé normálne posrané ráno. Máš s tým zase nejaký problém?"

"Usmievaš sa tu ako debil už dobrých päť minút," zamiešal sa do toho aj Timotej, ktorý spod periny zápasil s ovládačom napojeným na konzolu. Mladého prváka Samo úspešne odignoroval. Radšej znova uchopil svoj telefón a vrátil sa na Adrianin profil. Stále nevedel, čo by mal na takú správu odpísať.

"Že ty niekoho máš?" ozval sa znova Dominik, znel podráždene. Timo odhodil ovládač do perín a sťa strela si sadol na päty. Strapatá ofina mu spadla do očí, v károvanom pyžame vyzeral ešte stále ako rozkošný, nevinný pubertiak. "Samo, boha, ty fakt niekoho máš?"

"Dajte mi obaja pokoj," odvrkol.  Timo však razom nabral druhý dych. "Samko si nám našiel dievča? Ja neverím! Kto je to? Je pekná? Je od nás? Ktorá? Alebo nejaká čaja zo strednej?"

"Povedal som ti, aby si si zavrel hubu!" 

"Kámo, nepanikár, si ihneď pýtaj rady od Domina, on s tým má už bohaté skúsenosti."

Dominik rázne zatvoril maslo a nožíkom ukázal na oboch rozospatých chalanov. Vznikajúca situácia ho ešte väčšmi znervóznila. Sám si už stihol zabehať a dokončiť poznámky na prednášku, zatiaľ čo títo dvaja nerobili nič iné, len sa doťahovali.

"Nezabúdajte, že bývate v mojom byte. Neželám si, aby ste mi tu z neho robili bordel," povedal vážne.

Timotej si unavene pretrel oči a konečne dal Samovi pokoj. Ten s ohromením sledoval ako sa jeho priateľ razom zmenil zo zlatého chlapca na pôsobivú, vyše dvojmetrovú horu. Chýbal len kúsok a dotkol by sa vysokého stropu ako sa naťahoval. "Veď sa ti naň každý mesiac skladáme, neplaš sa. Inak, nevideli ste moje cigy?" spýtal sa znova. "Chcem si zapáliť."

"Nejdeš, v mojom byte sa nefajčí."

"Veď nebuď furt ako debil, Domi."

Samo neochotne odhodil mobil nabok. Bolo ešte len ráno a on nemal svoju prvú kávu; žabomyšia vojna preto bolo to posledné, po čom v tejto chvíli túžil. "Kriste, buďte už obidvaja ticho. Bolí ma z vás hlava. To sa fakt musíme každé ráno iba hádať?"

Timo k nemu zvrtol hlavu. "A stretávaš sa s ňou kedy? Kde? Veď nám aspoň ukáž ako tá tvoja čaja vyzerá, ty kokos."

Dominik nechal jedlo jedlom a namieril si to k Samovi na posteľ. Aj tentoraz mal už na sebe čistú košeľu a vyžehlené nohavice. "Ukáž mi ju, aj ja chcem vidieť."

Samo rázne krútil hlavou. "Dajte mi fakt obaja pokoj. Stretli sme sa iba teraz na veľtrhu. Nebudem vám hovoriť nič viac. Nechcem to zakríknuť."

Timo nesúhlasil. "Ty to berieš fest vážne. Čo je, opantal ťa rodičovský syndróm?"

"A to je aký?" nechápal Dominik.

"Asi taký, že nechce utrácať na rande ale deti, lebo sa chce hneď s babami brať, ja neviem, jeho sa pýtaj."