𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#27 - Kde sa rozbieha projekt

2 7 . K A P I T O L A

Všetko ako po masle

O K T Ó B E R 2 0 1 9, 6:48 (pondelok) - Byt na Internátnej

Adriana trpezlivo ťukala do klávesnice a sledovala, ako sa animácia na obrazovke vlní presne v rytme vopred pripravených algoritmov. Juraj sa cez víkend očividne nenudil a okrem prvotnej databázy, ktorú jej tak ochotne prisľúbil jej vzorne poslal aj celkom neužitočný program na vizualizácie.

Dominik sa zjavil vo dverách práve vo chvíli, keď sa chystala opäť čosi odpísať. "Na čom tak tvrdo pracuješ? Zobudil som sa a bolo mi samému smutno."

Sledovala ho ako rozospato mieri ku kávovaru. Chcela sa opýtať, či ho tak zmohlo včerajšie stretnutie s jej rodičmi.

"To mi je ľúto. Ale spolužiak mi poslal jednu vec, s ktorou sa hral cez víkend. Musela som si ju pozrieť skôr ako sa dnes stretneme, prepáč. Dal do toho skutočne veľa energie. Aha."

Ukázala mu algoritmus.

"Kokos, Ady."

"Dobrý, že?"

Akoby na tú chvíľu čakal celý čas, veľmi nonšalantne mykol plecom a roztiahol pery v blaženom úsmeve. "Do večera ti taký vyseriem."

Chvíľu bojoval s nádobkou na vodu, no keď sa mu podarilo zaistiť ju, spokojne si začal robiť rannú kávu. "Máš dnes čas po škole?" spýtal sa ešte.

"Samozrejme, láska."

"Bol by som rád, keby si mi ukázala zase niečo málo k tomu projektu..."

"Pravdaže," usmiala sa ako slniečko.

...

Banka, 12:22

Nedbanlivo počúval, ako jeho otec už polhodinu čosi rieši s businessmanom na druhom konci stola. Neznášal nudu. Išiel sa z toho zblázniť. Už zrátal všetky svetlá na strope a počet žalúzii na oknách. A Lukáš akoby sa v tých manažérskych veciach vyžíval, so Samom by si mohli podať ruky, zúril Dominik.

"Je to vyššia suma, ako bežne poskytujeme našim klientom, ale pre vás, samozrejme, viem urobiť výnimku. U vás totiž nemám žiadne obavy, že by boli so splatením úveru nejaké akékoľvek ťažkosti." 

Derérovci, odfrkol si, pompézni ako vždy. Keby sa tak nafúknuto snažil dať veci dokopy radšej pred Vanessou. Vzápätí sa našiel sa premýšľať nad Ankou. Na tej novej fotke čo mu poslala na snap vyzerala fakt dobre. Jeho otec zrazu vstal a podal si s businessmanom ruku.

"Inak," ozval sa Dominik konečne, "prekážalo by ti, keby som k tebe občas poslal niekoho odomňa? Budem teraz dosť zaneprázdnený. Nie je síce veľmi zbehlá v manažérskych záležitostiach, ale bude mať vo firme prehľad nad všetkými financiami, tak by som bol rád, keby tieto veci riešila ona."

"Ktokoľvek, kto má tvoju dôveru je u nás vítaný," predniesol Lukáš s veľkou oduševnenosťou. "Ako sa to volá?"

"Adriana. Predstaví sa ti a povie, že ju posielam ja."

"Budem na to myslieť, keď príde."

Rozlúčili sa a Bezákovci osameli pred vysokou, presklennou budovou. Až vtedy Dominik schoval telefón do vrecka a zhlboka si vydýchol. "Nenávidim banky. Taká strata času."

"Premýšľaš nad novou spoločníčkou?" zaujímal sa jeho otec ako vykročili k parkovisku.

"Nie, to nie. Spoločníci sme len ja so Samom. Viem však, že sa na ňu v týchto veciach môžem spoľahnúť. Robíme na tom projekte spolu."