𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#17- Kde sa vytvorí Banda Dona (Señora) Matea

1 7. K A P I T O L A

Banda Dona Matea 

J Ú N  2 0 1 9, 8:34 (pondelok)

Adriana okamžite ohrnula svoju perinu a siahala po telefóne. Nič. Žiadna správa, žiaden zmeškaný hovor od Dominika. Namrzene si sadla na päty a vytočila jeho číslo, ale tak ako po celý víkend, ani tentokrát jej nedvíhal. 

"Bude to príšerná rodinná dovolenka," prevracal očami keď sa s ňou v piatok lúčil. "Na každého sa musíš stále usmievať, predstierať, aké je to zase úžasné vidieť celú tvoju rodinu pekne pokope a poslušne odpovedať na všetky tie ich trápne otázky... A aj tak sa nakoniec vždy všetci pohádame a vôbec si tam neoddýchneš. Buď rada, že nejdeš so mnou."

"Anka vravela niečo iné."

"Jasné, Anka má na všetko zakaždým iný názor. Na celý deň si skrátka zmizne kdesi pod slnečníkom a úspešne každého ignoruje. A ona zas s tou jej povahou tiež nikomu nechýba. Samozrejme, že sa jej potom taká dovolenka páči. Budem ti volať, Ady. Vynahradím ti to, len čo sa vrátim domov a pôjdeme spolu niekam k jazeru, dobre, láska?"

Ada si nahovárala, že má teraz isto plno starostí s balením alebo že si skrátka len nevie nájsť čas aby odpísal, ale aj tak bola trochu nesvoja, keď jej ani len neponúkol možnosť vycestovať s ním. Pravdaže by ju odmietla, bez Nely by k moru nešla ani na krok. Ale potom tu bola Anka, ktorá jej dokázala posielať fotografie z cestovania a pripísať k nim komentáre skoro každých dvadsať minút. Možno by sa necítila taká frustrovaná, keby v nich nestálo: "Už hodinu nám mešká lietadlo. Nudíme sa na letisku. Nudíme sa pri vzlete. Kukaj na tie monotónne obláčiky, sú ako pena." Napĺňalo ju to stiesneným a najmä nechceným pocitom.

V tom všetkom jej hneď ráno z ničoho prišla správa od Timoteja, kde sa jej v troch slovách neohrozene spýtal, či by s ním išla večer von.

Adriana hneď na to vytušila, že Timo nemá žiaden plán a skrátka si len hľadá ľudí do svojej partie, aby sa začiatkom leta mohol potĺkať mestom, tak ako vždy. Nevedela si predstaviť, že by sa za tým mohlo ukrývať viac, alebo nebodaj, že by ju chcel takto okato pozvať na rande, hlavne keď Dominik so Samom odišli na dovolenku, a tak súhlasila. Navyše, akosi tou správou umlčal jej vzrastajúci pocit osamelosti.

Letmo pozrela na hodiny pri posteli a donútila sa vstať. Po tom, čo Jakubovci odišli, celý jej rozvrh sa prevrátil hore nohami - vstávala najskôr na obed a večierka nastávala až neskoro v noci, po intenzívnom hľadaní práce a štúdiu sveta techniky. Než prišla do kúpeľne, horúčkovito si trela dlaň o líce, po ktorom sa začala rozlievať nepríjemná, tupá bolesť. Vzápätí si v zrkadle všimla, že v ňom má vtlačenú hlbokú stopu od otcovej knihy, nad ktorou musela zaspať.

"Toto nie, dnes nie," zúfala si.

Celý deň mala pre to zlú náladu. Odtlačok nezmizol, ba dokonca sa počas dňa zmenil na nepekne vyzerajúcu, hrozivú modrinu.

"Kristove nohy, tebe sa čo stalo?" vyletel Timo ako ju uvidel prichádzať. Spolu s Krisom si pred barom rolovali cigarety a znudene počúvali akýsi ruský rap z malého reproduktora povedľa nich. Vtedy aj celkom zabudli, že ju najprv chceli poctiť vrúcnym objatím. 

"Ahojte. Viem, že to tak nevyzerá, ale toto spôsobila úplne obyčajná kniha," začala na nich. 

"A odkedy knihy bijú ľudí?" zaujímal sa Kris a bezodkladne si začal jej líce dôkladnejšie premeriavať. Ada sa na takej hlúposti nemohla prestať smiať. "Fakt, chlapci. Proste som zaspala pri čítaní. Dúfala som, že to nebude až tak vidno, naplácala som nato hádam kilo make-upu."