𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#25 - Kde Samovi nie je dobre

2 5. K A P I T O L A

Pomocná ruka

S E P T E M B E R 2 0 1 9, 11:55 (utorok)

Nevraživo sledoval, ako tieň postavy zmizol za rohom a pomaly sa zniesol po schodoch ešte nižšie. Najtichšie ako vedel zovrel kľučku od vchodových dverí, pripravený vyraziť z domu ani strela. Zabudol však, že jeho kľúče od auta v prázdnom dome vytvoria oveľa väčší hluk než čakal.

"Samuel?"

Takmer od nervov zastonal. "Áno, otec?"

Na chodbe sa zráčila až neuveriteľne verná Samova kópia. Samo si občas prial, aby sa so starým Stránskym až tak priveľmi nepodobali a mohol si pokojne namýšľať, že v skutočnosti je len adoptovaný a vlastne veľmi nechcený. Len táto myšlienka ho dokázala v tej chvíli upokojiť.

"Ty čo už robíš doma?" 

"Dnes je utorok a ja začínam až o druhej."

"Koľkokrát ti mám hovoriť, že máš byť v škole čo najviac?"

"Ponáhľam sa, otec..."

"Samo, prestaň sa flákať. A nezabudni kúpiť niečo na večeru, mamka dnes nepríde."

"Jasné, spoľahni sa." Bez ďalších slov sa obrátiť na odchod a klusom si to namieril k svojmu autu. Ani si nezapínal pás - už jediným tlačidlom vytáčal rýchlu voľbu a vychádzal na cestu.

"Veľký braček, Samko," ozvalo sa z reproduktorov veselo. "Čo ma zas otravuješ?"

Takmer nestihol vyrovnať volant. Takýto zvrat vo svojom scenári nečakal. "Beta, ty si pila?"

"Nie som píla, som krehká ľudská bytosť, ty debil."

"Nerob si zo mňa srandu, prečo tam počujem hudbu? Nie je ešte ani dvanásť! Nemáš byť v škole? Kde si?"

Začal panikáriť. Jeho sestra má isto ďalšie problémy, vycítil to. "Idem si po teba. Zazdieľaj mi okamžite svoju polohu alebo čo, nech viem, kde si."

"Nejdeš nikam a nezazdieľam. Čo mi teraz voláš? Varuješ ma pred tatkom?" Odrazu znela triezvo.

"Povedz, si opitá? Pila si, či nie?"

"Nie, robila som si srandu. Akurát máme prestávku. Tak čo? Zase tatko?"

Samo ledva potlačil pohoršený vzdych. "Radšej dnes zostaň prespať u nejakej kamarátky," prehodil. "A ešte ti volám, takže si dvakrát rozmysli, či sa dnes naozaj chystáš piť. A nerobí mi problém prísť sa na teba zase opýtať do školy, mysli na to."

Betka na druhej strane linky sa odmlčala. "Beta, počuješ ma?"

"Jasné, mami, rozumiem. Keby niečo, som u Dáši. Dobre?"

"Dobre."

Bez pozdravu obaja zavesili a Samo ráznejšie dupol na pedál. Tento deň začína fakt úžasne, namrzel sa.

Veci sa preňho nemali dobre ani keď prekročil dvere fakulty. Akási prváčka v tej chvíli vstala z kresla a vyliala svoju horúcu čokoládu priamo pred seba. Rozosmiala tým skupinu študentov postávajúcu neďaleko.

"Bože, prepáč," kričala za ním, no len jej čosi odvrkol a pobral sa na toalety. Fakt úžas, zúril.

"Samko, čau!"

"Si nerob srandu," odzdravil príchodzieho, ktorý sa natisol priamo sa vedľajší pisoár, hoci kúpeľňa bola dostatočne veľká. "Tak ako si na tom?"