𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#21 - Kde ide Ada do školy

2 1. K A P I T O L A 

Starí noví známi

S E P T E M B E R  2 0 1 9, 10:00 (pondelok)

Štvrtý septembrový týždeň sa pre dve kamarátky na pôde vysokej školy informatiky začal skutočne veľkolepo. Adriana s Ankou sa prechádzali po námestí univerzity a kým čakali na začiatok hodiny, púšťali sa do reči s priateľmi z prípravného kurzu.

Plavovlasá Natália sa Adriane zapáčila už po prvom stretnutí. Čerstvá maturantka so žhavou vášňou pre programovanie ukrývala dychberúcu charizmu a radosť z nového začiatku. "Tak veľmi som dúfala, že ma sem vezmú," vravela im ako hľadali tú správnu učebňu. "Odjakživa som chcela zostať tu, v meste. Je tu tak krásne. A tak veľa milých, priateľských ľudí."

Čoskoro sa však opäť stratila aby sa vzápätí objavila pri ďalšej skupine študentov. Ada s Ankou sa usadili na voľné miesta a Ade napadlo, že krásna Natália má predsa len v niečom pravdu. Prestížna univerzita, hoci v starom a tak nezaujímavom meste bola skutočne očarujúca. Musela sa neustále rozhliadať naokolo aby naplno ocenila modernosť prednáškovej haly. Vplývala na ňu dobrým dojmom, hoci donedávna si ani len nevedela predstaviť, že skončí na prednáškach niečoho tak abstraktného, ako je matematika a svet techniky.

"Ada," vytrhla ju náhle Anka z hlbokých úvah. "Myslíš, že si tu konečne nájdem nejakého frajera?" 

Tmavovlasí, zádumčiví a múdri chalani - to bolo dosť na to, aby Anka celkom prestala vnímať svet a začala sa viac obzerať po chalanoch vnútri sály. Možno by sa správala rovnako, keby už dávno nechodila po Dominikovom boku. Aj teraz naňho musela myslieť a tešiť sa, ako správne si kedysi jej srdce vybralo.  "Ty? Istotne áno. Hm, pozri sa."

Nenápadne ukázala na mladíka vedľa nej a Anka razom očervenela ako paprika.

"Kokos, ja sa ho hanbím," šepla, keď nad ňou Ada veľavravne prevrátila očami. Sympatický muž zatiaľ ničnetušiac zvieral papiere aby zahnal svoj stres a tváril sa, že profesorov príchod a strohý úvod do základov ekonómie ho ani trochu nevyviedol z miery. 

Adu to neprekvapovalo. Vôbec nepredpokladala, že by k nim boli profesori priateľskí, kým neprejdú prvým veľkým sitom. Rozhodla sa preto, že Anku trochu zabaví, kým podchvíľou nejaký oneskorenec vtrhol do sály a horúčkovito sa ospravedlňoval, že zablúdil alebo zaspal. "Uzavrime stávku," navrhla potichu, "že s čím príde ďalší." 

"Ja by som tipol, že tento sa tiež stratil," prihovoril sa im zrazu ten chalan povedľa nich. Keď zistili, že mal pravdu, venoval im nesúmerný úsmev, po ktorom Anka prestala dýchať už úplne.

"Super," škerila sa Ada. "Ďalší sa tiež stratí."

"Hej, ale prídu viacerí naraz."

Ani tentoraz sa nemýlil a Anka prekvapene otvárala ústa. "Ako si to vedel? Si jasnovidec alebo čo?"

"Klasika, tak to býva vždy prvý týždeň," odvetil ľahostajne.

"Ako to môžeš vedieť?" nechápala Anka, no to už mladík krútil hlavou. "Som tu druhýkrát. Minulý rok som vyletel po prvej skúške."

Anka od ľaku zabudla dýchať. "Ako to?"

Len pokrčil plecami. "Neučil som sa. Keby som bol vedel, že tu musíš makať už od začiatku, na žúry ani nepomyslím. Inak, ja som Michal."

Ale pravdaže, povzdychla si Adriana. Pravdaže to bude Michal, pretože naokolo žijú len samí Samovia Hanky/Anky a Michalovia. Ešte keby sa tu objavil nejaký Juraj, začala by sa už skutočne veľmi obávať, že osud si z nej robí žarty. "Ja som Ada. A toto je Anka."