𝐹𝒾𝓇𝓂𝒶 [PAUSED, EDITING]

#13 - Kde ide len o nevinné objatie

1 3. K A P I T O L A

Výhliadky do budúcna II.

Keď sa Ade konečne podarilo zmocniť sa Nely, akurát začali stúpať do strmého kopca. Prešli dlhým mostom, čo sa klenul nad rozvodneným Váhom a spájal tak mesto so začínajúcimi horami. Kým k nim pribehol posledný mladík, Ada sa ešte stihla Nely spýtať, či svoje rozhodnutie nezačína ľutovať.

"Blázniš? Zatiaľ je to ten najlepší deň v roku," smiala sa.

"Ada! Asi si ma už nepamätáš. Som Roman. Doniesol som ti vtedy drink. Ten s tou vtipnou oranžovou šiltovkou."

"Aha, jasné." Tvárila sa, že si pamätá.

"Bola ružová, ale v tme vyzerala ako oranžová."

"Nepamätá si!" skríkol Timo spredu.

"Pamätám si! Doniesol mi drink!"

"Ty, Roman, kukaj sem!" zasmial sa Kubo a svojím úprimným a vtipným rehotom opäť prinútil Adu pousmiať sa. "Tá fľaška je tu stále!"

Ukázal do deravého plota, kde bola zastrčená zelená pollitrovka plná piesku, špiny a bledej tekutiny. Radšej sa nepýtala, aký príbeh sa za tým ukrýva.

Zrazu Timo vyskočil Krisovi na široké ramená a obaja s krikom vyrazili vpred do vyšľapanej lesnej cestičky. Kubo s Romanom si to okamžite začali natáčať, a tak zostalo na Samovi, aby úbohej Ade pomohol s vozíkom do kopca. "Ukáž, pomôžem ti."

Chcela odvrknúť, že to zvládne sama, no zo Sama sa vykľul celkom schopný gentleman. "Inak, ako žiješ?" začal.

"Dobre, vďaka."

"Hneváš sa na mňa?"

Nela sa potichu pritlačila hlbšie do operadla, vytušila v tom zaujímavý rozhovor. Azda obaja zabudli, že vozík, ktorý tlačia má aj uši.

"Čo ja viem? Možno."

"Prečo?"

"Akože prečo? Vážne sa pýtaš? Klamal si mi, preto."

Samo si sťažka povzdychol. "No hej. Dominik mal k tomu istotne svoju verziu. To vždy budeš veriť viac jemu?"

"Jasné, že áno! Poznám sa s ním oveľa dlhšie ako s tebou."

"Vážne? A ja sa s ním poznám odkedy ešte ani poriadne nevedel otvoriť tú svoju uklamanú papuľu. Dominik je kretén. Neverím, že si sa k nemu vrátila."

"Hádam sa tu teraz celú cestu nebudeme doťahovať ako decká na pieskovisku, kto z vás dvoch je väčší kretén," založila si ruky.

"Máš pravdu. Ja narozdiel od neho verím, že si múdra a preto v tom nebudeš pokračovať."

Nadýchla sa no nevyšla z nej jediná hláska.

"Neviem, čo si počula, ale celé je to úplne inak."

"My dvaja si fakt nemáme čo povedať," vyriekla napokon.

"Kriste, Aďa, premýšľaj trochu! Bol to predsa Dominikov nápad! Keď sa hneváš na mňa, nemala by si sa potom hnevať rovnako na všetkých troch? Nedáva to žiadnu logiku!"

Uznala, že má trochu pravdu. "Ale ty si hneď odišiel a nič si mi doteraz nevysvetlil. Neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť."

Samo sa trpko uchechtol. "Tak sa na mňa odúvaj ako malá. Fakt dospelé, Adriana, fakt dospelé..."

"Ty mi nebudeš vravieť, čo je dospelé."

"Spávaš s ním?" vyrukoval odrazu až Adrianou trhlo. "Čože? Ako si dovoľuješ opýtať sa takú vec?"