After The Fall

Nový šéf?

Vždy sa snažím zistiť, prečo dievčatá ako ja,  múdre a s pekným výzorom musia vždy letieť na ženáčov. Neuveríte, ale som v bare, tak ako stále a sledujem ľudí. Iný by si mysleli, že som psychicky narušená no môj kamarát barman, ktorého poznám dobre sa nad tým len stále smeje a takmer po skončení jeho práce sa vždy opýta, koľko ľudí som tak spolu napočítala.

"Tak čo moja, koľko ich je tentokrát?" Rodrigo čakal na konečný výsledok a ja som ho pravdu povediac ani nevedela.

"Netuším, teraz ma to na podiv nezaujíma." Odpovedala som a odpila si z drinku.

"No niečo ťa trápi. Von s tým!" Uškrnul sa na mňa a načapoval ďalšie pivo, pre nejakého pupkáča.

"Ja len nemôžem tomu uveriť, že Dušan a Silvia." Povedala som to s veľkým odporom, na čom sa len zasmial.

"A je to tu zase. Ešte si to nepustila z hlavy?" Veď koľko to už bude? Rok?" Pozrel na mňa zmyselne a potom nalieval drinky. O takú hodinu som bola už trochu mimo, pretože som toho čosi popila. Ležala som na bare a dopíjala posledný drink.

"Dievča, ide to s tebou dolu vodou. Mala by si si niekoho nájsť, lebo takto mi tu prepiješ celú tvoju výplatu, aj keby som bol rád, no na to ťa mám príliš rád." Potľapkal ma po pleci.

"Však dobrééé." Odpovedala som mu a pretočila hlavu na druhú stranu.

"Môžem túto dáme robiť spoločnosť?" Ten hlas bol taký anjelský, až sa mi podlamovali kolená. Ešte dobre, že sedím.

"Kto do čerta si?" Opýtala som sa a skúsila naňho prižmúriť oči no nič som nevidela. Do pekla, musela som tak veľa chlastať?

"Nie! Daj mi pokoj! Choď do čerta!" Zavrčala som a potom som sa postavila na nohy. Skoro som spadla no udržala som sa stoličky.

"Maj sa Rodrigo. Pripíš mi to... Alebo keď bol pán taký milý tak nech to zaplatí on." Ako som to povedala otrávene tak ma naplo a rýchlo som utekala von, kde som sa vyzvracala. Bože, idem asi domov. Bol piatok večer, takže cez víkend sa aspoň dobre vyspím. Vytiahla som z kabelky mobil a zavolala si taxík. Nastúpila som a zvalila sa na obe sedadlá.

"Dobrý pán vodič, prosím odneste ma domov." Zafunela som.

"Kam to bude?" Opýtal sa.

"No však do bohatej štvrti nie? Haha, sranda." Myslím, že som už bola aj mimo zmyslov.

"Odneste ma na roh piatej a potom zabočte tri krát. Argh však ja Vás budem navigovať." Povedala som a posadila sa. Ani netuším ako som sa dotrepala do svojhu bytu, ale rovno som sa hodila na gauč a zaspala som. Ráno som sa zobudila na to ako mi zvoní mobil. To kto ma otravuje o šiestej ráno?!

"Haló!" Skríkla som do telefónu a dotyčný by ma asi najradšej teraz zabil.

"Prepáč, že ťa ruším Klára, ale šéf nás všetkých zvolal do práce a máš tiež prísť." Laura bola moja kamarátka z novej práce. Dobre sme si rozumeli a bolo mi s ňou fajn.

"Do riti! Okej okej už idem." Zafučala som do mobilu a išla som sa prezliecť. Super po opici mám ísť do práce. Milé! Obliekla som si čiernu blúzku, bielu sukňu a k tomu som si dala lodičky. Prešla som ku šuplíku, kde mám slnečné okuliare a nasadila som si ich na oči. Určite si ich nedám dole, keďže vyzerám tak ako vyzerám. Moje oči sú ešte stále "opité" a nevyzerajú práve najlepšie, keďže sa mi maľovať nechce. Zobrala som kľúče od auta a zavrela za sebou dvere. Nastúpila som do auta a vyrazila do práce. Pred budovou som bola do tridsiatich minút a rýchlo som utekala do zasadačky. Keď som tam prišla boli tam už takmer všetci okrem šéfa.