After The Fall

Dohoda

Bola už streda a ja som sa pomaly musela baliť. Bolo mi tu super no dnes by mi aj mala prísť výplata z práce. Som zvedavá, či Daniel mi ju znížil alebo nie. Zišla som dole po schodoch a sadla si za stôl. Zapla som internet a prišla mi správa na môj bankový účet.

"Na váš účet bolo pridaných 5,000€" vyvalila som oči a neveriacky na to pozerala. On sa pomiatol? Chcela som mu napísať, prečo mi poslal toľko veľa peňazí no v správe ďalej som sa dočítala, že sme dostali každý prémie po 2,000€ za dobre odvedenú prácu.

"Mami?" Oslovila som ju.

"Áno Zlatko?" Prisadla si a v rukách držala hrnček s čajom.

"Koľko stojí tá liečba?" Opýtala som sa jej. Z tváre jej zmizol úsmev a povzdychla si.

"130,000€." Keď povedala tú sumu skoro mi vypadli oči. Do čerta! Tí doktori sa snáď zbláznili!

"A ako to zaplatíme?" Pozrela som na ňu smutne.

"To neviem. Máme na to už iba týždeň." Vložila si hlavu do dlaní. Tak toto bol zrejme definitívny koniec. Síce jedna cesta by tu bola.

"Ja tie peniaze zoženiem." Zdvihla svoj pohľad na mňa a neveriacky sa na mňa pozrela.

"A ako?" Opýtala sa a uchechtla sa.

"Poprosím svojho šéfa." Odpovedala som rozhodnuto, aj keby som mala samú seba pošpiniť. Zdravie môjho brata je mi prvoradé.

"To nemyslíš vážne." Pozrela na mňa vydesene.

"Ale myslím!" Stisla som jej ruku a slabo sa usmiala.

"Dôveruj mi." Pozrela som jej do očí a jej sa spustili slzy.

"Prosím dávaj si pozor. Nechcem prísť aj o teba." Pevnejšie mi stisla ruku a utrela si slzy. Ešte som s ňou chvíľu pobudla než som sa pobrala na vlak.

"Tak sa maj mami! Prídem ťa znovu pozrieť." Objala som ju silno a potom som smerovala na stanicu. Vlak zastal na hlavnej stanici u mňa doma a vonku som už mala pristavený taxík, ktorý som si objednala do predu. Nastúpila som doňho a vodičovi nadiktovala adresu môjho bytu. Doma som si ľahla do postele ako mŕtvola a hneď som zaspala.

Na ďalší deň som vstala presne na čas a rýchlo som uháňala do práce. Sedela som v kancelárii a mala kopec papierov na stole. Vďaka Daniel. Začala som písať papiere, keď mi do kancelárie vtrhla Aurora. Nadvihla som obočie a nechápala, čo tu robí.

"Ahoj, prepáč ak som prišla nevhod no šéf ťa čaká v kancelárii." Usmiala sa na mňa a ja som na ňu nechápavo pozrela. Upravila som sa len tak na rýchlo v zrkadle a mierila som rovno do jeho kancelárie. Keď som vstúpila spolu s Aurorou tak som si všimla pár ďalších ľudí. Bola tu jeho matka spolu s jeho sestrou a pár ďalšími chlapmi. Zrejme jeho ochranka. Nechápala som, čo sa deje no ešte viac ma desilo to, že jeho matka sa na mňa usmievala.

"Volali ste ma pán Morgas?" Ozvala som sa a pozrela naňho.

"Mám pre teba návrh." Išiel rovno k veci a vôbec som nechápala. Zrejme môj výraz tváre pochopili všetci. Chlapi v oblekoch sa pobrali preč a teraz sme tu už oslávi len štyria.

"Dovoľ mi synak aby som jej to povedala ja." Len ukázal rukou a sadol si za stôl. Svoj pohľad nechal zabodnutý na mne, na čo som sa jemne zachvela. Do pekla! Kroť sa Klára!

"Takže milá Klára. Potrebovali by sme malú službu a keďže viem, že potrebuješ peniaze na liečbu pre svojho brata tak sme si dovolili spraviť akoby malú dohodu." Usmiala sa a podala mi papier.