After The Fall

Žiarlivosť

Mieril som si to rovno k ním, a keď som bol dostatočne blízko odsotil som ho od nej.

"Nedotýkaj sa jej!" Zavrčal som naňho.

"Ale Morgas, nebodaj patrí tebe? Veď sa na ňu pozri. Vyzerá ako štetka." Keď jeho ústa opustili tieto slová tak som mu jednu vrazil. Nikto ju nebude urážať!

Klára

Keď mu vrazil až som mnou myklo. Pre boha! To muselo bolieť. Chytila som ho za ruku a potiahla nech sa nezačnú biť inak by to neskončilo dobre. Sadli sme si opäť k stolu a všimla som si ako jeden chlap a Laura na nás pozerajú s úsmevom. Nechápala som tomu no neriešila som to.

"Veď sa nič nestalo." Zašepkala som tak, aby to počul iba on.

"Už len to, že sa ťa kurva dotkol ma vyprovokovalo dostatočne na to, aby som mu vrazil." Zavrčal no tvár mal zamračenú a to hrozivo, pretože nie jeden by sa ho bál. Jeho slová mi polichotili a na malú chvíľu sa mi objavil úsmev na tvári.

"Nie som tvoja Daniel na to nezabúdaj. Nemôžeš rozhodovať o tom, kto sa ma môže dotýkať alebo nie." Pozrela som naňho a videla som, že jeho tvár zmäkla no aj tak sa mračil.

"Tak sa do riti potom takto neobliekaj." Zavrčal a pozrel na ostatných. Jeho slová ma boleli no mal pravdu. Bola som oblečená príliš vyzývavo. S ospravedlnením som sa postavila a odišla preč. Naštvane som vyšla von pred hotel a premýšľala načo som sem vôbec liezla. Bola som nahnevaná no aj smutná zároveň.

"Mala by si sa tam vrátiť." Pretočila som očami, keďže si nemohol odpustiť túto poznámku. Chystala som sa ho opýtať, prečo mi to povedal tak na rovinu no predbehol ma.

"Nečakaj odo mňa ľútosť, pretože to nespravím. Povedal som pravdu, pretože ako sama môžeš dobre vidieť, každý v tej miestnosti ťa priam pretiahol pohľadom už najmenej dvadsať krát." Jeho slová boli ostré no do pekla pravdivé. To som na ňom obdivovala ako dokáže byť neskutočne úprimný. Otočila som sa k nemu tak prudko, že naše pery sa takmer dotkli no nestalo sa tak. Mala som hlavu od neho sotva jeden centimeter.

"Tak im daj dôvod aby ma nemali možnosť ich pohľadmi pretiahnúť." Hovorila som to pomaly a zdôrazňovala každé jedno slovo. Pozeral do mojich očí kamennou tvárou no videla som, že sa mu moje slová páčili. Do pekla! Páčilo sa to aj mne. Pocítila som jeho ruku na svojom páse a aj to, ako si ma pritlačil k sebe a jeho časti tela sa ocitli na tých mojich. Ston mi chcel uniknúť z pier, ale musela som ho zadržať, keďže sme boli na verejnom mieste. Tento chlap ma lákal každým dňom viac a viac no vedela som, že ak spadnem do tejto hry a to s ním už nebudem mať šancu utiecť. Stáli sme oproti sebe úplne natlačený a ignorovali okolitý svet. Chcela som aby ma pobozkal a bolo vidno, že to chce aj on, ale bolo tu niečo, čo nám akoby bránilo.

"Tak budeme pokračovať?" Ozval sa zrazu hlas jedného z tých chlapov, ktorý tam s ním bol a ja som od neho hneď odstúpila a kráčala späť do hotela.

"Samozrejme." Počula som za sebou jeho hlas a zvyšok večera aj počas cesty späť na hotel som mala v mysli len tú scénu, ktorá sa stala pred hotelom.

Ďalší deň som ležala kľudne na pláži a opaľovala sa. Laura ležala vedľa mňa a stále básnila o tom večeri, že sa tam úžasne bavila a ja som ju úžasne ignorovala.

"Uuu pán dokonalý sa blíži." Štuchla do mňa a ja som sa pozrela jeho smerom. Opäť mal na sebe iba šortky a hore bol bez. Niekedy premýšľam, prečo ma ten Boh tak veľmi trestá.

"Daj pokoj." Zamrnčala som a ľahla si na brucho. No asi som zabudla spomenúť, že tá slávna večera sa nejako rozpŕchla medzi našich kolegov ani neviem ako a teraz si všetci myslia, že so šéfom niečo mám. Taktiež ma prekvapilo, keď si dal deku rovno pred nás. No akože nebol blízko nás ale bol o pár metrov pred nami.

"Takže, čo dnes plánuješ? Nepôjdeme do toho baru?" Opýtala sa ma Laura a mne sa hneď vynorila spomienka na ten večer.

"Ani nápad! Tam už viac nejdem. Veď ani neviem ako som sa odtiaľ vtedy dostala. Musel na niekto zdrogovať." Zahundrala som a sadla som si. Vytlačila som si na ruku krém a natrela si ruky aj brucho.

"No tak, bude sranda." Urobila psie oči no ja som pokrútila hlavou.

"Idem trochu do vody." Žmurkla som na ňu. Postavila som sa a klobúk som si zložila z hlavy. Prešla som okolo Daniela a išla rovno k vode. Pomaly som kráčala a užívala si ten pocit. Keď som bola už úplne vo vode tak som sa ponorila až po krk a bol to neopísateľný pocit. Konečne pokoj. Zatvorila som oči a užívala si túto chvíľu až do vtedy, kým som nepocítila niečie ruky na mojom páse. Inštinktívne som vypískla a dotyčný mi priložil dlaň na ústa a zasmial sa.

"Kľud to som len ja." Ozval sa vedľa môjho ucha a mne nabehli zimomriavky. Moje telo naňho reagovalo ako dieťa na novú hračku.

"Čo to do pekla robíš?" Otočila som sa k nemu no stále ma pevne držal. Nebola som si veľmi istá a tak som si dala ruky okolo jeho krku. Zjavne mu to nevadilo, keďže nadvihol pravý kútik úst. Tak strašne som sa chcela dotknúť jeho ramien no možno by mu to prišlo uchylné tak som radšej nič nerobila.

"Pokračujem v tom, kde sme včera prestali." Pritiahol si ma ešte bližšie a mne neostávalo nič iné ako si okolo jeho pása obkrútiť svoje nohy. Spravila som to a tým pádom som bola pri ňom tak blízko ako včera. Keď skrátil medzi nami aj tu poslednú vzdialenosť a naše pery sa spojili bola som v siedmom nebi.

"Konečne!" Počula som výkrik Lauri na čo som sa do bozku zasmiala. Tá musí vždy upútať pozornosť. Daniel sa tiež slabo usmial no venoval sa mojim perám, ktoré si privlastňoval akoby patrili iba jemu a nikomu inému. Priala som si aby tento bozk nikdy neskončil no kyslík nám to neumožnil a tak sme sa napokon od seba museli odtiahnuť. Predychávala som, čo sa práve stalo. Jeho pohľad skenoval moju tvár a chcel zrejme vyčítať ako sa cítim.

"Toto nie je správne." Povedala som. Mal kamennú tvár ako vždy a to ma fascinovalo, že som nevedela zistiť ako sa cíti.

"Nie je, ale kto dodržiava pravidlá?" Nadvihol obočie a dal mi malý bozk.

"Ty určite nie." Povedala som na rovinu a všimla si Lauru ako mi ukazuje hore palec. Pretočila som očami a potom pozrela naňho.

"Vieš, že za toto ma teraz bude polovica firmy chcieť zabiť?" Nadvihla som obočie a pozrela aj na pláž, kde boli asi dve moje kolegyne, ktoré na nás pozerali a mračili sa.

"Tak si na to budeš musieť zvyknúť." Mykol plecami a potom sa pobral späť na pláž a odišiel. Do pekla! Čo to malo byť? Naštvalo ma to pekne. No stále som na svojich perách cítila tie jeho. Vyšla som z vody po hodine a išla k Laure.

"Tak čo?" Mala úškrn od ucha k uchu.

"Nič." Odpovedala som mrzuto a naznačila jej, že idem späť na izbu. Vstúpila som do apartmánu a moje oči zahliadli cudzie ženské topánky. To si snáď robí srandu. Práve som vchádzala do izby, keď sa dvere na jeho izbe otvorili a z nich vyšla nejaká mladá brunetka. Keď jeho pohľad zbadal ten môj, zabuchla som za sebou dvere a zviezla sa dole. Cítila som, že moje oči začínajú byť vlhké a preklínala samú seba, že som mu dovolila aby ma pobozkal. Spomenula som si na pani Burgešovú. Nemala by som to robiť no môžem si spraviť malé plus a dúfať, že to vezme. Zobrala som do rúk telefón a vytočila jej číslo.

"Haló?" Ozvala sa nahnevane.

"Dobrý deň pani Burgešová. Tu je Klára Morfingová- realitná maklérka z firmy pána Morgasa. Chcela by som sa Vám ospravedlniť, že sme na Vás zabudli, ale došlo k menšej chybe a úprimne to ľutujem. Chcela by som sa opýtať a poprosiť Vás, či by ste ešte prehodnotili zrušenie našich služieb a dali nám ešte jednu šancu." Môj hlas musel znieť určite strašne, pretože som bola rozrušená a hlas sa mi triasol.

"No keďže ste mali aspoň ako takú slušnosť a ozvali ste sa tak teda dobre. Budem očakávať od Vás formulár a bude mi cťou byť vašou klientkou." Jej hlas bol milý a mne spadol obrovský kameň zo srdca.

"Ďakujem veľmi pekne." Bola som taká šťastná až som nevedela, čo robiť. Zrušila som hovor a potom som si šťastne vydýchla. Hodila som mobil na posteľ a otočila sa k zrkadlu. Je na čase aby som mu ukázala, že to čo robí on môžem aj ja. Prešla som do kúpeľne, kde som si dala hodinovú sprchu a potom som sa chystala opäť do toho osudného baru...