Vzácny dar/ Život

1.5K 53 6
                                    

Stála som v miestnosti pred zrkadlom a obzerala som sa. Na mne bola biela látka, ktorá bola ušitá presne na moju mieru. Bola zmiešaná spolu s čipkou, ktorú som si vždy priala mať v tento deň. Na krku som mala krásny náhrdelník s červenými rubínmi a nemohla som uveriť, čo sa to práve deje. Idem sa vydávať! Usmievala som sa na seba v zrkadle a dopriala som si dlhú chvíľu aby som mala čas popremýšľať nad všetkým. Bola som šťastná, že som sa mohla stretnúť so svojím otcom aj keď to bolo len na malú chvíľu.

"Klop, klop." Ozvala sa so smiechom Laura a ja som sa k nej otočila.

"Môj bože dievča. Oh! Vyzeráš nádherne." Mávala svojími rukami aby odohnala slzy a aby sa jej neroztiekol make-up.

"Ďakujem." Usmiala som sa a objala ju. Laura je moja hlavná družička tak ako aj Lucka.

"Ja len neverím, že sa to deje." Povedala som s úsmevom no mala som zaslzené oči. Nesmiem plakať!

"Oh len sa nerozplač drahá! Roztečie sa ti make-up a ja ti ho znovu robiť nebudem." Drgla do mňa ramenom a potom sa pobrala preč. Dnu opäť vošla žena no tentokrát to bola Esper.

"Oh nevesta moja!" Rozprestrela ruky a objala ma. Objatie som jej opätovala a usmiala sa na ňu.

"Ako sa cítiš?" Opýtala sa ma s úsmevom.

"Trochu som nervózna. Predsa má čas z toho ešte vycúvať a a..." Panikárila som trochu no to mi úsmev z tváre dole nedalo.

"Ale no tak Klára. Nevycúva, pretože vidím na ňom, že to chce." Pohladila ma po líci a ja som sa nervózne usmiala. Kto by to bol niekedy povedal, že ja obyčajná pracovníčka sa stanem manželkou svojho bohatého šéfa.

"Priprav sa! Ochvíľu musíš ísť." Posúrila ma a tak som prešla pred dvere kostola, kde ma už čakala mamka. Vonku pred kostolom bolo nespočetne veľa novinárov a všetky kamery boli otočené na nás.

"Zlatíčko si nádherná. Kiežby ťa videl tvoj ocko." Usmiala sa a pohladkala ma.

"Určite ma vidí." Pozrela som hore na oblohu a usmiala sa.

"Počkaj!" Zastavila som ju, keď sme sa trochu priblížili k dverám aby sme počuli hudbu.

"Ako si zaplatila Matúšovi tú liečbu?" Pozrela som na ňu spýtavo a mamka sa len usmiala.

"Daniel sa za mnou zastavil ešte na začiatku a dal mi peniaze. Dohodli sme sa, že ti nič nepovieme aby si nemala starosti, pretože on dobre vedel, že tie peniaze od neho nepríjmeš." Zasmiala sa a ja som mala opäť chuť toho chlapa, ktorý stál za dverami pri oltári práve teraz zabiť. Môže ma niekto zase tak naštvať? Samozrejme áno! Toto dokáže jedine len Daniel! Zrazu sa ozvala hudba a dvere sa otvorili. S mamkou a družičkami sme vstúpili dnu a kráčala som smerom k oltáru. Pri vstupe do kostola sa na nás otočili všetky kamery, ktoré boli vnútri. Nič som nevnímala ani hostí, ktorých tu bolo nespočetne veľa. Vnímala som len muža, ktorý stál pri oltári a držal malé dievčatko na rukách v bielej perinke menom Jessica. Bolo to naše kĺbko radosti, s ktorým bol menší problém pri pôrode, pretože sa jej nechcelo von no zvládli sme to úspešne aj keď síce Daniel pri pohľade na ňu od krvi odpadol. Bol to však moment, ktorý si budem pamätať už navždy. Mamka ma predala Danielovi, ale keďže ma nemohol chytiť, pretože držal v rukách Jassicu tak som sa len postavila oproti nemu a usmiala sa naňho.

"Drahí prítomný! Zišli sme sa tu pred božím zrakom....." Kým rozprával kňaz svoje slová, ktoré zrejme polovicu kostola nezaujímali ja som svoj pohľad mala stále na našom malom dievčatku a na tom božskom chlapovi, ktorý je jej otcom. Môj úsmev na tvári bol hádam väčší než od ucha k uchu. Keď sme si povedali svoje sľuby nastala posledná scénka.

"Prehlasujem Vás za manželov Morgasovcov! Môžete pobozkať nevestu." Povedal Danielovi a Daniel sa pozrel na mňa. Všetky kamery, videokamery, foťáky, mobily rázom boli na nás. Daniel podišiel ku mne a druhou rukou, ktorú mal voľnú ma chytil okolo pása a pritiahol k sebe. Na druhej ruke pevne držal naše dievčatko a potom ma konečne pobozkal. No to ti trvalo. Bozk bol plný lásky a nehy, ktorú som uňho zatiaľ ešte nikdy nevidela. Po skončení v kostole sme sa presunuli do sály, ktorú sme mali objednanú. Konala sa tam svadobná hostina, kde sa všetci zabávali. Bola som šťastná, pretože som všetkých svojich blízkych videla pokope a s úsmevom na tvári. Malú sme dali k Danielovým rodičom a my sme išli tancovať náš prvý tanec.

"Si krásna." Polichotil mi a ja som si hlavu dala na jeho hruď.

"Prestaň, lebo budem ešte viac červená než som." Zasmiala som sa a on spolu so mnou.

"Nemôžem snáď pochváliť svoju ženu, že vyzerá kurevsky dobre?" Pozrel na mňa pobavene a ja som ho šťuchla do ramena.

"Buď slušný." Zasmiala som sa. Dal mi malý bozk a práve dohrala pesnička. Pobrali sme sa k stolu, kde sme si sadli a popíjali drink. Daniel sa rozprával s príbuznými a ja som si k sebe zobrala Jessicu.

"Spinkaj láska moja." Dala som jej pusu na čelo a ona sa málinko pomrvila. Bola strašne rozkošná. No jasné Klára ako môže spať pri takomto hluku. Jessica bola však celá po Danielovi. Oči mala jeho, pery tak isto dokonca aj nos a líčka. Po mne zdedila akurát farbu vlasov.

"Smiem prosiť moje princezné?" Opýtal sa nás a pozrela som naňho. Prikývla som a podišli sme na menšiu terasu, ktorá tu bola. Bol akurát krásny výhľad na oblohu, kde boli hviezdy.

"Som rada, že si nám dal šancu." Pozrela som naňho ako mal svoju hlavu položenú na mojom ramene a pozeral smerom na nebo.

"Za Vás dve by som dal aj svoj vlastný život." Zaškeril sa a Jessice dal pusu na čelo. Je zaujímavé ako som dokázala ja zmeniť jeho a on mňa. Kto vie? Možno nás spolu ešte čaká pestrá budúcnosť plná tajomných prekvapení...


KONIEC!

Dúfam, že sa Vám tento príbeh páčil. Budem rada za každý vote alebo koment ☺️❤️❤️

Vidíme sa teda u pokračovania knihy Dark Mystery už čoskoro!

After The FallWhere stories live. Discover now