After The Fall

Túžba

Ležala som v posteli a spala som polovične. Mohla byť asi noc no započula som nejaké zvuky. Pozrela som vedľa seba a Daniel si spokojne odfukoval. Ten rozhovor mi nedal spánku, pretože bol dosť blízko a sem tam bolo počuť aj krik. Pomaly som vstala a išla k dverám. Otvorila som ich a vyšla na chodbu. Zvuky vychádzali asi z dolného poschodia tak som zišla dole. Zrejme to bola izba, kde bola Esperanza s Robertom, pretože čím viac som bola bližšie, tým viac som rozoznala ich hlasy.

"Ak sa to dozvie Robert vravím ti, že odtiaľto ujde!" Skríkla naňho a on jej dal ruku na ústa.

"Hovor tichšie! Už teraz ťa mohla dávno počuť." Zavrčal jej smerom a ja som sa slabo no ticho uchechtla. Má pravdu, počujem ju.

"Nebudem tichšie! Ona nesmie odísť! Je naša jediná poistka." Keď to vyslovila mala som chuť tam vtrhnúť a dozvedieť sa o tom viac. Ako to myslí poistka?!

"Veď neodíde! Bude tu! Dano jej to povie vtedy, keď bude na to pripravený!" Ohriakol ju a sadol si späť na posteľ. Pootvorila som trochu viac dvere a načúvala lepšie. Neodcudzujte ma! Ja za to nemôžem, keď je reč o mne.

"Ty to nechápeš. Ak sa to dozvie tak odíde na 100% a čo potom? Ja nedovolím tej pijavici Sofii sa votrieť do nášho života! Veď jediné o čo jej ide sú Danielove peniaze! O nič viac!" Bola už z toho zúfalá a mne jej prišlo hrozne ľúto. Pevne som však bola rozhodnutá, že akékoľvek to je tajomstvo tak tu ostanem do vtedy pokiaľ je určená zmluva. Vrátila som sa späť do izby a opäť si ľahla do postele. Nevedela som už však zaspať, keďže sa mi neustále prehrával v hlave ich rozhovor. Otočila som sa jeho smerom a pozrela naňho. Čo také tajné skrývaš? Pýtala som sa samej seba v mysli a sledovala ho ako spí. Zrazu sa otočil na bok tak, že bol tvárou ku mne. Mal tak krásne plné pery až som mala chuť ho pobozkať. Bolo by to však čudné. Neoruzmiem tomu! Raz ma ten chlap neskutočne láka a druhý krát by som ho najradšej nevidela.

"Prestaneš ma už sledovať?" Opýtal sa zrazu a mne tým vybil dych. Oči mal však stále zatvorené.

"Ja umm prepáč." Ospravedlnila som sa a otočila sa mu chrbtom. Bože Klára to bolo trápne! Kým som sa za svoje sledovanie karhala tak som pocítila ako dal jeho ruky okolo môjho pásu a pritiahol si ma na jeho hruď. Moje oči mi skoro vypadli z jamôk a viac červená som byť už hádam ani nemohla.

"Ale páči sa mi to." Zapriadol mi do ucha. Jeho dych ma pošteklik na krku a nechápala som, ako môže byť stále tak úžasný mentolový. Miestami si aj myslím, že ten tajný muž v mojich snoch je on, keďže ten chlap má tiež taký dych ako on no... Bum! Vrazila som si jednu aby som sa konečne spamätala a nerozoberala tu, kto ma aký dych, keďže ja tým svojim by som zabila aj slona. Nevedela som, čo mu na to mám povedať tak som bola ticho. V tejto polohe mi bolo príliš pohodlne tak som aj rýchlo zaspala.

Ráno ma prebudilo suškanie, ktoré bolo príliš blízko nás.

"No nie sú spolu zlatí?" Povedalo nejaké dievča a ja som sa prebrala už úplne. Všimla som si, že je tu aj Daniel a ešte spí. Pozrela som na jeho ruku, ktorú mal prehodenú cezo mňa a potom na slúžky, ktoré tu boli. Vyvalila som oči a drgla do Daniela, ktorý sa rázom prebral.

"Zrejme sme zaspali." Pošepkala som mu a stále pozerala na tie dve. Keď si nás všimli tak sklopili pohľad k zemi.

"Prepáčte, že sme Vás zobudili, ale vaša matka Vás už čaká v jedálni." Prehovorila mladšia z nich. Daniel bol celý čas zamračený a nič nevravel. Bože! Ten chlap sa bude hnevať, aj keď mu niekto povie kompliment.

"V poriadku dievčatá. Môžete ísť. Ochvíľu prídeme dole." Darovala som im milý úsmev a obe sa pobrali preč. Ani som sa nenazdala a Daniel už bol v obleku.