After The Fall

Prehovorenie do duši

Bola som veľmi nahnevaná na Daniela. Ako mohol tej pijavici dovoliť, aby sa k nemu čo i len priblížila.

"Oh ty si taký..." Rozčuľovala som sa doma v jedálni a karhala ho.

"Ako si to mohol dovoliť?" Opýtala som sa zamračene. Síce je to môj syn a milujem ho no toto už prehnal.

"Veď som nič nespravil matka. To ona sa na mňa vrhla ako pijavica. Ja som ju od seba odstrčil." Bránil sa a chtiac nechtiac som videla, že sa presne podobá na svojho otca.

"Ale to si musel rovno na mieste, kde musela prísť aj Klára. Do pekla Dano! Veď si vedel, že tam pôjdeme." Zamračila som sa na neho.

"Matka o čo ti ide?" Opýtal sa zrazu od veci.

"Do pekla! Snažím sa aby si mal normálny život a nezničil si ho so Sofiou! Klára je normálna žena, ktorá nepriahne po tvojich peniazoch Daniel! Sofia práve naopak tá ťa má iba kvôli nim!" Kričala som mu to do tváre a videla som, že ma počúva no opäť len jedným uchom dnu a druhým von.

"Ty nechápeš, že týmto článkom, čo je tu sa stala teraz obrovským terčom pre mafiu!?" Ukázala som prstom na noviny, kde sa písalo o tom škandále. Keď som spomenula mafiu tak spozornel.

"Prosím ťa matka. Ako budú vedieť na ňu zaútočiť, keď sotva ju na tej fotke vidieť ako vyzerá." Odpovedal otrávene. Otvorila som noviny a nalistovala mu stranu, kde ju vidno presne dokonale.

"Toto ti ako dôkaz stačí?" Zavrčala som naňho a ukázala mu noviny. Vytrhol mi ich z rúk a chvíľu na nich pozeral.

"Do čerta!" Zavrčal a odpochodoval. Frustrovane som si sadla na stoličku a premýšľala. Kláru som si veľmi obľúbila a rozhodne by som chcela do rodiny viac ju ako tu pijavicu Sofiu. Lenže Daniel svojim blbím správaním od seba odoženie každého. Začal sa rozkrikovať tak som išla za ním.

"Čo tu toľko hulákaš?" Opýtala som sa ho.

"Potrebujem zistiť, kde je lenže nedvíha." Zavrčal. Vybral sa von zo sídla no zastavila som ho.

"Kde ideš?" Opýtala som sa so strachom.

"Idem za ňou. Teodor mi povedal, že Laure povedala, že ide k jej matke." Povedal rýchlo a nasadol do auta. Nasadla som aj ja no pozrel na mňa kamenným pohľadom.

"Matka vystúp!" Prikázal a ja som naňho pozrela zamračene.

"A to už akože prečo?" Nech si nemyslí, že pôjde za ňou sám.

"Lebo nechcem aby sa ti niečo stalo!" Zavrčal a buchol po volante.

"Viem, že sa o ňu bojíš no aj ja. Takže idem a koniec debaty." Povedala som neutrálne a otočila sa dopredu. On si len povzdychol a vyrazil. Miestami som mala pocit, že sa vyvrátime lebo môj syn uháňal ako šialenec.

"Tebe predpisy nič nevravia?" Opýtala som sa so smiechom.

"Nie." Zahundral no uchechtol sa aj on. Boli sme už na ceste v dedine a zabočili sme do prava. Zbadala som Kláru ako kráča po chodníku.

"Aha tam je!" Upozornila som ho a odstavil auto.

"Daniel pozri! Zbraň." Ukázala som na auto, ktoré išlo oproti nej a Klára akurát zdvihla mobil Danielovi, ktorý jej volal. Nestihol jej však nič povedať, pretože sa ozval výstrel a Daniel už utekal ma chodníku k nej aby ju chytil skôr, kým spadne. Pribehla som k nim a z hrôzou pozerala na Daniela ako ju drží v náručí a ako Klára krváca. Počuli sme už aj sanitku, ktorá mierila k nám, keďže sme ju po ceste zavolali.

"Budeš v poriadku neboj sa." Pošepkal jej a ja som zobrala jej tašku. Z nej však vypadla fotka, ktorú som vzala do rúk. Bola to fotka z ultrazvuku. Ona je tehotná?! Ostala som prekvapene pozerať no potom sa mi spustili slzy po lícach. Konečne budem babka! Keď som však opäť na ňu pozrela zmeravela som. Záchranári ju už nakladali na nosidlá a Daniel odbehol k autu, pretože išiel zrejme zavolať políciu.

"Pán záchranár?" Oslovila som ho a on sa otočil mojím smerom.

"Dajte prosím na ňu pozor. Je tehotná." Upozornila som ich a oni prikývli. Vrátila som sa k Danielovi a rozhodla som sa mu o tom nepovedať. Predsa mala by to spraviť Klára.

"Zabijem toho, kto to spravil." Tresol do volantu až sa ozvalo trúbenie.

"Upokoj sa!" Ohriakla som ho a na tvári som mala stále malinký úsmev. Všetko bude dobré! Pevne v to verím.

"Ako môžem byť kurva kľudný?" Zavrčal a pozrel na mňa. Nepekne som naňho zazrela.

"Dávaj si pozor na jazyk drahý." Upozornila som ho a on len pretočil očami. Čistá kópia Roberta.

"Viem, že sa o ňu bojíš no pozri čo sa deje. Keď sa preberie musíš ju ochrániť! Len ty to dokážeš! Máš veľa kontaktov Daniel." Súrila som ho a taktiež som chcela aby konečne boli spolu a nehádali sa.

"Matka veď vieš ako to dopadlo minule." Pozrel na mňa zmorene a zaparkoval auto pred nemocnicou. Sadli sme si na chodbu presne kde mala izbu Klára. Zrazu vyšiel z dverí doktor a pozrel na nás.

"Vy ste?" Opýtal sa.

"Jej rodina." Usmiala som sa a pozrela na Dana. Ten prevrátil očami a tiež prišiel počúvať, čo nám doktor povie.

"Stav pacientky je stabilizovaný a je v poriadku. Dieťa tiež, no mala obrovské šťastie, že ho guľka minula. Bolo to iba pár milimetrov." Pozrel na mňa a potom na Daniela.

"Počkať! Počul som dobre? Dieťa?" Pozrel na mňa a zamračil sa. Ups!

"Ty si to vedela?" Opýtal sa šokovane a ja som len sťažka prehĺtla.

"No vypadlo jej to z tašky a nechcela som ti to hovoriť, pretože som chcela aby ti to povedala sama. Nečakala som však, že to doktor bude spomínať." Odpovedala som na rovinu a všimla si ako sa mračí.

"Do riti!" Tresol rukou do steny a prechádzal sa z jednej strany na druhú. Prehrabol si vlasy a potom si späť sadol na stoličku.

"Je pri vedomí?" Otočila som sa opäť na doktora a čakala ako odpovie na Danielovu otázku. Len prikývol a potom odišiel.

"Ideš za ňou prvý alebo mám ja?" Nadvihla som obočie a pozrela na neho provokatívne.

"Ja idem prvý!" Pozrel na mňa škaredo a ja som sa zasmiala. Vstúpil dnu a zatvoril za sebou dvere. Daniel prosím ak máš rozum tak to nepokašli znovu...