After The Fall

Let

Samozrejme Klára Morfingová musí stále meškať. Tentokrát to tiež nebola výnimka. Meškala som! O siedmej sme mali byť na letisku a ja meškám už dvadsať minút. Ak ma Daniel neroztrhá v zuboch, tak to zaňho spraví niekto iný. Rútila som sa halou ako nepríčetná a čudovala sa, že som pri tom rýchlom behu nikoho zatiaľ nezabila.

"Pardon!" Ospravedlnila som sa pánovi, do ktorého som tvrdo narazila. Keď som zahliadla svojich kolegov bola som veľmi rada, no keď som videla Danielovu tvár, ako sa mračí nad nejakými papiermi tak ma išlo poraziť. Zastala som pri nich ako udychčaný býk, ktorý práve vyšiel z arény a snažila sa polapiť dych. Keď si ma Daniel všimol, jeho pohľad okamžite zmäkol a prezrel si ma zhora na dol. Kto by nie však? Keďže som mala na sebe obtiahnuté biele šaty a lodičky.

"Pa-pardon, že meš-meškám! Ale ni-niečo som si musela ešte vybaviť." Medzi každým slovom som sa musela nadýchnuť, pretože som vážne nevládala.

"V poriadku! Sme všetci?" Opýtal sa a všetci sa porozhliadli. Všimla som si, že nás je asi pätnásť dokopy. Ostatní prikývli a tak sme sa pobrali von na letiskovú dráhu. Samozrejme mohlo mi to dôjsť, že bude mať svoje luxusné osobné lietadlo.

"Teda!" Žasli kolegyne a bolo vidno ako sa ho snažia zaujať. Ešte šťastie, že som mala na očiach okuliare a nevideli moje pretočenie očí, pretože by ma asi na mieste zabili. Kufre nám naložili a my sme si posadali.

"Pane? Sme pripravení na odlet!" Oznámil pilot Danielovi a ten prikývol. Do pár minút sme už boli vo vzduchu.

"Dobrý deň slečny, čo Vám ponúknem?" Opýtala sa milá letuška a usmiala sa na nás.

"Ja chcem kávu s mliekom a ty Klára?" Opýtala sa ma Laura.

"Dám si šampanské s jahodami." Pozrela som na ňu a zložila som si okuliare. Letuška prešla k Danielovi a pýtala sa ho čo si dá.

"Vidíš to? Tá ho vyzlieka pohľadom." Povedala som možno viac hlasnejšie, než som chcela. Daniel nadvihol obočie a daroval mi čudný pohľad. Zosunula som sa na sedadle, pretože som sa cítila trápne. Keď nám letuška doniesla našu objednávku, tak som vzala jahodu a hodila ju do šampanského. Zdvihla som do ruky pohár a ukázala na Lauru.

"Tak na tvoje zdravie a šťastný lov na chlapov." Zasmiala som sa. Ona len prekrútila očami a odpila si z kávy. Poobzerala som sa po ostatných, ktorí si už buď niečo čítali alebo niektorí už spali, keďže cesta bude dlhá. Keďže sme sedeli vo štvorke a sedadlo vedľa mňa bolo voľné, vyložila som si nohy a oprela sa pohodlne. Ani neviem ako no zaspala som. Počas spánku som len pocítila, že ma niekto prikryl dekou, keďže vzduch v určitej výške je chladnejší a samozrejme ja som si zabudla zobrať sveter. Musím uznať, že sa mi spalo celkom pohodlne aj keď to bolo v lietadle. Prebudila som sa a zistila, že väčšina spí. Ponaťahovala som sa a dopila šampanské, ktoré mi ostalo. Deku som dala na bok a vybrala som sa na wc-ko. Keď som sa vrátila, videla som už Daniela, že je na svojom mieste. Niečo robil v notebooku, no keď od neho odtrhol zrak tak sa naše pohľady stretli a ja som zistila, že ho sledujem. Odvrátila som pohľad a opäť si akoby ľahla. Zaspať som už však nevedela. Tak som len tak ležala a rozmýšľala som. Započula som ťukanie do klávesnice a z toho som usúdila, že opäť niečo robí.

Po troch hodinách sa väčšina z nás prebrala a opäť začali vykonávať nejakú činnosť. Či už to bolo hranie kariet, rozprávanie sa alebo čítanie kníh. Ja som si prezerala známy časopis LA Burt. Daniela som videla, že sleduje čo kto robí. Zrejme sa tiež nudí. Laura so záujmom sledovala moju tvár ako sa ksichtím na ten časopis.

"Vyzeráš komicky." Zasmiala sa a vytiahla z tašky nejaký zápisník.

"No nehovor." Pretočila som stranu a ani na ňu nepozrela.

"Bože, tie ženské letia len na samých bohatých." Zahundrala som a Laura sa zasmiala.

"Vitaj v dvadsiatom prvom storočí." Hodila som na ňu pohľad: alá myslíš to vážne? No všimla som si, že sleduje bod za mnou. Čiže pán úžasný Daniel.

"Zem volá Lauru." Zamávala som jej pred očami.

"Prepáč, len ma zaujali papiere, čo si už číta snáď pol hodinu." Zahundrala. Otočila som sa k nemu nenápadne a tiež som zaregistrovala, že má nejaké papiere, či spis v ruke a sem tam sa mračí.

"Čo ťa je do toho? Je to jeho vec nie?" Nadvihla som obočie a otočila sa k nej.

"Však hej." Zahundrala a potom si začala niečo kresliť.

"Do pekla." Zahundrala som a začala sa hrabať v taške.

"Čo je?" Pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

"Zabudla som na lieky." Prehrábla som si vlasy a hrabala sa v taške. Keď som ich vytiahla zistila som, že nemám vodu. Skvelé Klára, ty si raz zabudneš aj hlavu doma.

"Nemáš vodu?" Opýtala som sa no Laura pokrútila hlavou. Do pekla! Kde je tá letuška?! Keď ju človek potrebuje tak vtedy tu nie je.

"Pomôžem Vám?" Jeho hlas som tu čakala najmenej no zrejme aj tak by som ho o to musela poprosiť.

"Ah, no potrebovala by som malý pohár vody." Pozrela som naňho prázdnym pohľadom. Ten jeho nebol o nič lepší, pretože som v ňom nič nevedela zistiť a to ma neskutočne iritovalo.

"Samozrejme." Pobral sa do prednej časti a o chvíľu sa vrátil s pohárom vody, ktorý mi podal.

"Vďaka." Zahundrala som a hodila do seba tabletky a zapila to. On si sadol späť na svoje miesto a ja som si opäť ľahla. Už zase únava. Zatvorila som oči a zaspala ako drevo. Opäť sa mi sníval nejaký zlý sen, keďže som pocítila na svojom tele niekoho dotyk.

"Klára!" Bol to chlapčenský hlas. Oh nie! Prebrala som sa na to, ako na mňa Daniel pozerá vystrašene a zopár kolegov tiež. Do čerta aj a tými nočnými morami!

"Čo?" Bolo jediné, na čo som sa zmohla.

"Kričala si, je všetko v pohode?" Opýtal sa a pozrel do mojich očí. Nie prosím! Nepozeraj na mňa tak! Čo nechápeš, že nesmiem mať žiadny blízky vzťah s chlapmi?!

"Áno." Prehodila som si vlasy na druhú stranu a posadila sa. Laura sa na nás škerila a ja som mala chuť jej ukázať prostredník. Schválne ma nezobudila aby to namiesto nej spravil on. Veď počkaj! Môj pohľad jej vravel za všetko. Vedela, že sa mi nevyhne.

"Si si istá, že si v poriadku?" Opýtal sa a jeho ruka z mojej ruky zmizla. Zanechala tam však pálivú stopu a ja som chcela aby sa ma opäť dotkol.

"Áno som." Usmiala som sa a našťastie mi už dal pokoj. Celý let až do pristátia som premýšľala, čo sa všetko udeje na hoteli, keď tu sa toho stihlo udiať toľko veľa...