After The Fall

Kto je to?

"Beriem" Povedala som, keď som stála pri ich boxe. Snáď nerobím chybu.

"Super! Ja som Aurora." Podala mi ruku a ja som ju prijala.

"Klára." Usmiala som sa a potom sme si vymenili telefónne čísla, pretože mi bude volať ako ohľadne tej práce. Prešla som k baru, no všimla som si, že celý čas ma pozorujú. Vymenila som sa s Rodrigom a išla som domov. Zaparkovala som auto pred bytovkou a potom som vošla dnu. Ľahla som si na gauč a zívla si. Zajtra idem do novej práce. To som si teda zavarila. V nedeľu sa trepať do hotela a upratovať po hosťoch. No musím povedať, že pár peňazí nazvyš by bodlo. Ráno ma zobudil budík na štvrtú. To je snáď nočná mora. Kým som vypadla z bytu bolo šesť hodín a mierila som rovno do hotela Land ByCarpone. Sedem hviezdičkový hotel s luxusným zariadením. Teda!

"Klára!" Spoznala som Aurorin hlas a otočila som sa k nej. Bola elegantne oblečená, čomu som nechápala. Mala na sebe bielu blúzku a čiernu obtiahnutú sukňu a v ruke držala nejaké papiere.

"Zabudla som ti povedať, že som tu manažérka. Nemusíš sa ničoho báť ku každému som milá. Pamätáš si všetkých zo včera?" Opýtala sa a usmiala. Len som prikývla a prevzala som si veci od dievčaťa, ktoré mi ich donieslo.

"Ukážem ti šatňu, kde sa môžeš prezliecť a potom pôjdeš rovno hore do apartmánu a spravíš tam poriadok, pretože tu príde šéf tohto hotela a chce mať peknú izbu. Rozumieš?" Všetko mi dôkladne vysvetlila a porozprávala a ja som sa priam nevedela dočkať. Nebola som síce nadšená, že budem musieť čistiť záchody a tak, ale čo sa dá robiť. Keď som sa v šatni prezliekla tak som sa vybrala na úplne horné poschodie. Mala som kľúč od izby a keď som tam vošla skoro som umrela. Bol tu všade smrad od cigariet a strašný bordel. Bože, ktorý debil tu bol?

"No nie je to bohvie čo, že? Bol tu jeden bohatý chlapík, tak si myslí, že môže všetko. Každopádne, ak tu prídem o hodinu tak sa to tu musí lesknúť aby sa to šéfovi páčilo." Žmurkla na mňa a potom odišla. Dobre teda ideme do práce! Prešla som k oknu a k balkónu a ako prvú vec, čo som spravila bolo to, že som ich otvorila. Zatiaľ čo sa tu vetralo som podišla k posteli a začala vyzliekať obliečky. Vymenila som ich za nové a čisté a upravila posteľ tak, že to vyzeralo akoby tu nikto nespal. Zobrala som si prachovku a išla som trochu poupratovať prach. Vyčistila som aj kúpeľňu a aj kuchyňu. Potom som povysávala a ostávalo mi ešte pár minút než príde Aurora. Rozhliadla som sa na izbu a musím uznať, že mi to išlo dobre.

"Tak som...." Neodpovedala, pretože ostala pozerať s otvorenými ústami.

"Teda." Povedala prekvapene a poobzerala sa tu.

"Spravila si to vážne úžasne." Darovala mi úsmev a ja som sa len uchechtla. Keby videla môj poriadok doma tak by mala rovnaký názor.

"Počuj dnes ťa tu už viac asi potrebovať nebudem, takže môžeš ísť." Povedala a potom odišla. Po ceste k výťahu som rozmýšľala, kedy sem prídem opäť. Chystala som sa vojsť do výťahu s vedrom, v ktorom bola voda no niekto do mňa narazil a tak všetka voda skončila na mne.

"Do riti! Si slepá?" Zavrčal chlap no ja som sa naňho ani nepozrela. Bola som z tejto situácie vykoľajená a celá mokrá.

"P-prosím?" Zmätene som naňho pozrela a na chvíľu mi vrazil dych. Bol neskutočne sexy no hneď som sa spamätala.

"Tak nie, že si slepá a nemotorná, ešte si aj hluchá." Dodal a oprášil si sako. Čo si to dovoľuje?! Vstúpil do mňa hnev a ani som sa nenazdala a moja ruka pristála na jeho líci. Ostal na mňa šokovane pozerať a ja som takmer vybuchla od hnevu.

"Prestaňte ma tu urážať! Ste obyčajný egoistický idiot! Nebola to len moja chyba!" Zavrčala som a všimla si za ním ešte staršiu ženu, ktorú som tu predtým nevidela a usmievala sa od ucha k uchu ako na nás pozerala. Vzala som poloprázdne vedro do ruky a skôr, než mi mohol odpovedať som odišla.

"Klára!" Zvolala na mňa Aurora a mala nečitateľný výraz.

"Čo sa stalo?" Opýtala som sa jej. Bola zadýchaná no aj vystrašená?

"Čo si to spravila?" Opýtala sa. Nerozumela som na čo naráža no potom mi to došlo.

"Vrazil do mňa a urážal ma." Obhajovala som sa.

"Dobre, ale musela si mu streliť facku!? Klára pre boha veď to bol šéf!" Povedala prísne a vtedy som ostala nehybne stáť. O bože! Ja som vrazila... O nie! nie, nie, nie!

"No do čerta." Zahundrala som a chytila sa za vlasy.

"Prepáč Klára, ale dostala som pokyn ťa vyhodiť, takže je mi to ľúto." Pozrela na mňa smutne.

"To nevadí, dostanem aspoň niečo?" Opýtala som sa s nádejou a ona prikývla. Podala mi obálku, kde bolo tisíc euro. Aspoň dačo, síce som upratala iba apartmán, no ten bol preňho a za tieto služby sa platí drahšie.

"Nie je to veľa?" Opýtala som sa.

"Ber to ako odškodné." Usmiala sa na mňa. Keď som sa prezliekla, vrátila som jej šaty a odišla z hotela. Konečne! Aj tak to tu bolo na mňa príliš. Došla som domov úplne vyčerpaná a ľahla som si do postele. Zrak mi padol na obálku, ktorú som mala v kabelke. Vytiahla som ju a pozrela na tých tisíc eur. Bola som rada, že som niečo dostala no zároveň tu bol ten pocit. Neznámy pocit. Zavolala som Aurore a dohodla som sa s ňou, že príde.

"Tak, čo potrebuješ?" Opýtala sa keď stála pred mojou bytovkou. Vytiahla som obálku a podala jej ju.

"Čo to robíš?" Opýtala sa zmätene.

"Nemôžem to prijať. Na viac upratala som iba jednu izbu a toľko predsa nemôžem zobrať." Podala som jej ju a bez slov som odišla.

Od toho incidentu už prešiel mesiac a v práci sa ešte stále neukázal nový šéf. Našťastie sme tu mali ešte toho starého. Niektorí vraveli ževraj tak skoro nepríde no ani mi to nevadilo. Mala som kopec práce a sústredila som sa iba na veľkú zákazku, ktorá ma čaká. Otvorila som dvere, keď som počula klopanie.

"Dobrý deň pani Montaková. Už sme Vás očakávali." Usmiala som sa a ponúkla jej miesto na sedenie.

"Takže koľko chcete za ten dom?" Opýtala sa rovno na otázku a ja som dúfala, že to vezme.

"Keďže ste si ho želali na lokalite, kde nemáme prístup a taktiež k tomu započítame službu, čiže donáška a stavba tak to vychádza do takého pol milióna." Pozrela som na ňu a slabo sa usmiala.

"Ale to je vynikajúca správa!" Videla som v jej očiach radosť. Tiež som sa tešila.

"Takže ak je to všetko tak by som to rada podpísala aby som to už mala za sebou." Povedala a z kabelky si vytiahla pero. Podala som jej zmluvu, na ktorú dala dva podpisy a všetko bolo vybavené.

"Ďakujeme Vám, že ste si vybrali našu spoločnosť a pevne veríme, že s nami budete spokojná." Odprevadila som ju k dverám a potom som si zatlieskala. Super! Môžem sa ísť ožrať! Haha, len srandujem. Šéfovi som to oznámila formou smsky, na čo mi pogratuloval no dal mi ďalšiu veľkú zákazku, ktorú budem musieť vybaviť. O pár dní má totiž prísť nejaký nechutne bohatý chlap, ktorý chce kúpiť dom pre svoju sestru a vybral si na to nás. Keďže som tu jedna z najlepších tak ma k nemu priradili...