After The Fall

Svet je malý

Termín novej zákazky sa blížil a ja som mala ešte kopec práce s tými predošlými. Nehovoriac o tom, že v mysli sa mi stále odohrávala scéna, kedy som vrazila šéfovi hotela. Možno som bola príliš opovážliva, ale nedovolím aby ma niekto urážal a už vonkoncom nie niekto ako on.

"Do riti!" Skríkla som a hodila papiere do koša. To snáď nie je možné! Nevyšiel mi druhý dobrý kšeft. Zrazu niekto zaklopal na dvere a čakala som, kým vojde.

"Klára?" Oslovil ma šéf a ja som ostala prekvapená, čo tak môže chcieť.

"Prosím šéf?" Pozrela som naňho a on si zatiaľ sadol na gauč.

"Čo sa deje Klára? V poslednom čase si nejaká rozrušená a zamyslená." Prezrel si ma a nadvihol obočie.

"Mrzí ma to, aj dva obchody mi nevyšli no, ale keď mne sa stala taká zvláštna situácia." Zasmiala som sa a videla som na šéfovi, že čaká pokiaľ mu to poviem.

"Proste vzala som druhú prácu, pretože povedali, že si môžem dobre privyrobiť tak prečo nie že? Bolo to v hoteli Land Bycarpone no a proste keď som išla po konci práci späť do šatne sa prezliecť tak som narazila na šéfa, lenže ja som nevedela, že je šéf." Počas rozprávania som sa postavila a začala sa prechádzať po kancelárií.

"No a keď sme sa zrazili tak bol na mňa strašne odporný a tak zhodou náhod som sa nedala aby ma takto osočoval tak som mu jednu vylepila no a potom, keď som sa dozvedela, kto to je priam som nedýchala. Hneď som dostala výpoveď. Síce mi dali odstupné až tisíc euro, ale ja som to neprijala. Netuším, čo mám robiť neustále mi to vŕta hlavou." Dopovedala som a sadla si späť na kancelársku stoličku. Keď som pozrela na šéfa tak najprv mal neutrálnu tvár no potom sa zasmial.

"Teda, ty si ale mala pestrý zážitok." Stále sa smial a krútil hlavou.

"Jediné čo ti môžem povedať je, že si spravila dobre." Dosmial sa a mávol nad tým rukou. Potom mi ešte povedal zopár informácií k novej veľkej zákazke a odišiel preč. Chvíľu som ešte strávila v kancelárii a potom som išla domov už aj ja. Zaparkovala som auto pred bytovkou a išla dnu. Ľahla som si na gauč a zapla telku. Prepla som kanál no išla sprostosť. Ďalší kanál, nič. Ďalší kanál, nič. Ďalší kanál, nič. Aaaarghh! Vypla som ju napokon a išla som do sprchy. Bola som tam iba pol hodinu a potom som vyliezla v župane a s uterákom na hlave von. Zrazu zazvonil zvonček a tak som sa pobrala tvoriť dvere.

"Dobrý slečna. Máte tu balíček. Poprosím podpis." Podal mi papier s obálkou a ja som to podpísala, zatiaľ čo on ma skenoval pohľadom. Vrátila som mu papier a tresla pred ním dverami. Debil! Obzrela som si obálku no nebola na nej žiadna adresa. Čudné. Keď som ju však otvorila vyvalila som oči. Boli tam peniaze. Presne tisíc euro. Do čerta! Všimla som si nejaký malý lístoček, ktorý tam bol. Keď som ho roztvorila jeho slová má prekvapili.

"Si prvá, ktorá nechcela peniaze. Obdivujem tvoju odvážnosť no čakám ospravedlnenie."

Teraz som bola mierne zmätená, keďže som nevedela, kto to písal. Bol to on, alebo Aurora? Aurora to byť zrejme nemohla, keďže som jej osobne dala tie peniaze do ruky a jej som sa nemala za čo ospravedlňovať. Ospravedlnenie? To je teda narcis! Žiadne ospravedlnenie odo mňa nedostane iba ak cez moju mŕtvolu. Skrčila som ten papierik a hodila ho do koša. Peniaze som dala späť do obálky, ktorú som zložila na poli a dala ju do mojej kabelky, ktorú si beriem stále so sebou. Zložila som si uterák z hlavy a vysušila si vlasy. Prezliekla som sa do nočnej košieľky a ľahla som si do postele. Ani neviem ako no zaspala som.

Ráno som sa zobudila na to ako ma bolí hlava. Zrazu mi zazvonil mobil. Šéf! No do čerta! Je desať hodín. Do riti! Mala som byť dávno v práci!

"Prosím?" Ozvala som sa a čakala, že začne kričať.

"Klára kde si? Laura povedala, že si si odbehla na prestávku, pretože čipnutá si, takže máš šťastie, že si nezaspala." Zasmial sa a ja som nechápala. Laura! Môj strážny anjel.

"Aha, jasné no zachvíľku som u Vás." Zložila som a rýchlo sa išla obliecť. Ešte rýchlejšie som vypadla z bytu a išla rovno do firmy. Rútila som sa recepciou ako hurikán a tuším sa na mňa každý pozeral. Mala som pocit, že som zahliadla Auroru no asi som len zle videla. Vo výťahu som sa upravila, keďže som si vzala čierne šaty, ktoré mi boli do polky stehien a k tomu čierne lodičky. Moje blond vlasy som mala stiahnuté vo vysokom cope a rúž som si dala počas toho, ako výťah išiel hore. Musím vyzerať čo najlepšie, keďže dnes má prísť ten pán. Musím spraviť dojem. Rýchlo som išla do svojej kancelárie a porozhadzovala na stole nejaké papiere aby to vyzeralo, že som tu už od rána a niečo robím. Zapla som mobil a rýchlo napísala Laure.

Pre Laura:
Milujem ťa! Oplatím ti to :3

Hodila som ho do kabelky a vzala som si dôležité papiere. Vyšla som hore a mierila k jeho kancelárii. Otvorila som dvere a potom sa otočila, že ich zatvorím.

"Pardon, že meškám, ale ako Laura povedala tak som..." Keď som sa otočila a môj pohľad sa stretol s tým jeho stuhla som a nedokončila vetu. Aurora na mňa vypleštila oči a pán, ktorému som pred mesiacom a niečo vylepila na mňa ostal šokovane pozerať.

"Som rád, že si tu! Tak dovoľte mi aby som Vám predstavil jednu z našich najlepších realitných maklérov! Kláru Morfingovú!" Ukázal na mňa a naznačil nech prídem bližšie. Aurora s pánom neznámym na mňa pozerali hádam ešte väčšmi šokovane ako predtým. No pán neznámy sa spamätal a opäť nahodil neutrálnu tvár.

"Klára, toto je Aurora a toto je Daniel Morgas." Predstavil mi oboch a konečne som vedela pána neznámeho meno.

"S Aurorou som už mala tú česť sa spoznať." Usmiala som sa na ňu a ona tiež na mňa. Potom som však svoj vražedný pohľad zabodla do Daniela. Ten si ma prezeral od spoda nahor. Nechcela by som byť teraz hnusná, ale tuším mu vrátim úder, ktorý mi pred pár mesiacmi daroval on. To ako ma ponížil bolo nehorázne.

"Ak ste už prestali s obzeraním pán Morgas mojej postavy a toho, čo mám oblečené... Hádam by sme mohli prejsť k pracovným záležitostiam." Usmiala som sa a videla som ako Šéf a Aurora ledva udržiavali smiech. Videla som ako sa jeho chladný pohľad zabodol do toho môjho. Pristúpil o krok bližšie ku mne a aj keď som mala na sebe vysoké topánky na podpätku stále bol o hlavu vyšší.

"Slečna Morfingová, na vašom mieste by som sa správal slušne, pretože stačí iba jedno slovo a naša dohoda padá." Usmial sa a mne zmizol úsmev z tváre. Pozrela som sa na šéfa no on len prikývol. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.

"Poďte za mnou prosím." Povedala som to viac menej zúrivo a aj keď som ho nevidela, vedela som, že má tvári sa mu črtá jasná výhra. Celý čas, čo som išla k výťahu som cítila jeho pohľad na sebe. Bola som v jeho prítomnosti strašne nervózna no nedala som to na sebe poznať. Keď sme nastúpili do výťahu tak jedine voľné miesto bolo už len vedľa mňa. Keď sa postavil tak som zacítila jeho príjemnú mužskú voňavku a karhala svoje telo ako naňho reaguje. Prešli sme cez recepciu a vonku už na nás čakalo čierne firemné auto. Oni zastali a čakali čo ďalej. Ja som podišla k vrátnikovi, ktorý stál vonku a ten mi podal slúchadlo. Nasadila som si ho do ucha a pokynula im nech si sadnú do auta. Ja som si sadla na miesto vodiča a otočila sa k nim.

"Pripútaný?" Opýtala som sa a všimla si že Daniel zo mňa stále nespustil zrak. Aurora prikývla a tak sme sa mohli pohnúť.

"Haló, haló! Agentúra pána Brentonyho! Pri telefóne maklérka Morfingová! Máme zabezpečenú eskortu?" Opýtala som sa a čakala na odozvu.

"Tu centrála! Posielame Vám dve autá, ktoré sa k vám pripoja o tri minúty." Ozval sa hlas z vysielačky, ktorá bola prepojená na moje slúchadlo no aj na rádio v aute.

"Rozumiem centrála!" Odpovedala som a pokračovala v ceste.

"Takže pán Morgas, do ktorej štvrti si želáte ísť?" Opýtala som sa a čakala. V spätnom zrkadle som si všimla, že sa k nám pripojil dve autá.

"Do tej najlepšej." Odpovedal nezaujato a pozrel von oknom.

"Samozrejme." Pozrela som sa späť do spätného zrkadla a všimla si Aurorin pohľad. Potom som opäť sledovala cestu. Keď sme dorazili na miesto tak obaja vystúpili a čakali na mňa...