Regarde!

24

      Vracala sa domov so zvláštnym stiesneným pocitom na hrudi. Mohla zabrániť tak veľa veciam. Ale ako? Keď ja len hľadám svoje šťastie...to naozaj nečaká zlo žiadny šťastný koniec?

    Zavesila svoj kabát na háčik nad botníkom. Viseli tam dva ďalšie kabáty, ale žiadna kožená bunda. Pozrela sa pred seba. Gin, oblečená v pôvabných šatách prestierala stôl, pekne jeden tanier vedľa druhého. Hrnce, ktoré priniesla boli ešte teplé. Usmiala sa na Sidonie akoby ju vítala doma. Ryunosuke posúval kreslá, prenášal kartónové krabice z jednej strany obývačky na druhú.

    Do neskorej noci polemizovali o každej jednej veci, ktorú vlastnili. Napokon sa zhodli na niekoľkých kompromisoch. Napríklad, Sidonie nebude variť bôby ak bude Ryunosuke upratovať. Ona riad umýva, on utiera a zakladá. Zbavia sa polovice vinylových platní a na uvoľnené miesto postavia stôl, za ktorým môže kresliť. Rovnako sa zbavia aj polovice glóbusov pred oknami. Niektoré zrkadlá zvesia a zavesia na miesto nich nejaké jeho obrazy, skriňu budú mať spoločnú a zbraniam nájdu iné miesto. Katanu nezvesia, ale vedľa lampiónu postavia maneki neko. K čajovej súprave pribudnú misky zlepené zlatom a vedľa krabičky s paličkami budú stáť nádobky s liekmi. Prestavovali, búrali a nanovo budovali. Telepatia mala pôvodne zostať s Gin, ale nerozumeli si. Lakovala jej pazúriky kým oddychovala na gauči, nechávala mačku aby naháňala svetlo z baterky a kŕmila ju tým, čo ona už nevládala dojesť. Mačka pribrala a tak po týždni prišla bývať k svojmu pánovi a jeho priateľke. Sidonie jej nastavila prísnu diétu a Ryunosuke ju brával na prechádzky, napokon sa z toho dostala.

Dvere Emilinej izby sa zavreli a nikto sa nedotkol jej vecí, vrátane vráskavého chameleóna.

    Vychutnávali si jedlo nikujaga a všetko, čo k tomu patrí. Ryunosuke im rozlial víno do misiek (poháre na vysokej stopke nemali). Sidonie vytiahla schovávané taiyaki a spoločne sa zabávali. Vychutnávali si večer, pozorovali ako niekto sťahuje čiernu roletu noci, obsypáva všadeprítomnú tmu hviezdami. Pouličné lampy sa jedna za druhou s blikaním rozsvecovali a bdelo sledovali životy ľudí za oknami.

     Gin o niečom veselo švitorila ale tí dvaja ju prestali počúvať. Stretli sa im pohľady a tajomne sa usmiali. Teraz boli oficiálny, naozajstný, vážny pár. Zmenili sa, dospeli.

***

   Ležal v nohaviciach na boku, ona v tričku na chrbte. Nedokázali zaspať, preto sa len pozerali pred seba.

„Marko?"

Vzdychol si, ale odpovedal. „Polo."

„Marko," zašepkala.

„Polo," odšepkal.

„Marko!" zakričala.

„Polo!" odkričal.

    Rozosmiali sa na ich malom internom žartíku, potom ešte raz na tej nezmyselnej skutočnosti, že sa smejú. Smiech však rýchlo utíchol a oni zostávali nehybne ležať. Nič sa nezmenilo.

    Natiahla sa k jeho šiji, hladila ju, škrabkala ju, príjemne ho potiahla za vlasy. „Čo je s tebou, Ryunosuke?" Pritúlila sa k jeho chrbtu, objala ho a zaborila si tvár do hustých čiernych vlasov.

    Rozprával ešte menej ako normálne, stále nad niečím rozmýšľal, občas sa mu triasli ruky, akoby mal abstinenčné príznaky. Ale na druhej strane, ani Sidonie sa nesprávala „normálne". Niekedy bola až neznesiteľne zatrpknutá, smutne sa pozerala na veci jej sestry a spôsobovala Ryunosukemu poriadne šoky, keď len tak z ničoho nič vyskakovala z postele a kričala zo spánku: „Nezabijem ho! Nemôžem mu ublížiť!"