Regarde!

15

    Colette sa niekoľko dní neukázala v mafii. Alebo to už boli celé týždne? Nahovorila Morimu, že ju bolí noha a on bol možno istým spôsobom rád, že mu nachvíľu dá pokoj. Počas týchto dní však odpočívala len veľmi krátko.

    Dostala sa k presnej, odolnej a na údržbu nenáročnej Dragunovej puške. Stretla sa s Ranpom a dohodli sa na ďalšom postupe. Varila mäso, hoci Emily mäso neje. Konečne mala čas dopĺňať si zbierku, a predsa získala len jednu zbraň a aj to viac menej omylom. Mohla sa zlepšovať a trénovať, či už v boji s jedálenskými paličkami alebo v psychokinéze, namiesto toho len ležala na gauči alebo sa prevaľovala v posteli a zapadala prachom.

    Emily sa raz večer vrátila domov vyčerpaná, málo spánku sa jej už začínalo podpisovať na tvári. Položila kľúče do misky vedľa dverí, zavesila svoju koženú bundu na háčik nad botníkom a vyzula si topánky. Ostražito prekračovala vinylové platne, ktoré pokrývali zem ako koberec. Tie s piesňami Michaela Jacksona boli prelomené a jeden kúsok dokonca našla zabudnutý v stene. Prešla ku gramofónu a zodvihla ihlu z doškriabanej platne, skoro pri tom zakopla o jeden z glóbusov.

    Našla Sidonie ležať na gauči. Pohľadom vypaľovala dieru do stropu a prstami visiacej ruky roztáčala iný glóbus. Tento bol jej obľúbený. V tme sčernel a namiesto kontinentov a morí ho pokryli svietiace hviezdy.

„Spravila som wagyu," povedala namiesto pozdravu.

„Sidonie, vieš, že mäso nejem."

„Tak budeš mať len želé z morských rastlín."

Emily sa pozrela na svoju sestru. „Aj tak som už večerala. Mali sme s Ranpom palacinky."

Nežmurkala, skoro ani nedýchala. „No, tak mu tvoju porciu večere zabalím, dá si to zajtra."

    Pri slove zajtra sa na Emilinej tvári zatiahli mračná, možno dokonca začne každú chvíľu pršať. Odsunula si stoličku za pekne prestretým stolom a sadla si na ňu ako si sadá turista po pešej prehliadke mesta. Hlavu mala veľmi ťažkú, musela si ju podoprieť rukami. 

 „Sidonie, zajtra na niečo také asi nebude čas. Dejú sa veľmi zlé veci." Utrela si oči, na ruke jej zostali slzy a čierne šmuhy.

Sidonie k nej otočila tvár.

„Mafia sa spojila s Agenciou aby porazila silnejšieho nepriateľa," vzdychla Emily. Spustila ruky, prsty jej ovísali z hrany stola a voľne viseli vo vzduchu.

„Ako to, že o tom neviem? Kedy sa to stalo?"

„Už to bude pár dní. Dohodli sme sa, že sa o práci spolu nebudeme rozprávať."

„Ale to platilo len, kým sme boli na dvoch znepriatelených stranách. Povedz mi všetko čo vieš."

    A tak Emily spustila. Rozprávala o Fitzgeraldovi. O tom, ako chcel odkúpiť ich Agenciu a ako sa z neho stal nepriateľ. O ňom už Sidonie vedela, veď bola pri tom, keď Akutagawa zabil tú ženu s historickým slnečníkom. Nevedela však o lodi Moby Dick a o Kyōke. A o poslaní Bieleho tigra. Vlastne o tom ešte nevedel skoro nikto, ale Ranpo niečo tušil a povedal o tom Emily nad hŕbou palaciniek.

Keď skončila, chvíľu sa bytom rozľahlo ticho, z hrnca stúpala para.

„Nechce sa mi veriť, že Mori kývol na spoluprácu."

„No, spolupráca ako spolupráca," potiahla nosom a vstala. „Želé je v tomto?" Ukázala na neveľkú sklenenú nádobu.

Sidonie prikývla. „Keď už si tam, môžeš odstaviť to mäso."