The Umbrella Academy (sk)

16.

{1.10.1963}-Sarah

Dnes to nieje ako minulé roky, rozhodla som sa stiahnuť do úzadia. Už sú všetci spolu, nepotrebujú ma.

Po hádke s Päťkou som minimálne týždeň nespala a nejedla pomaly mi odchádza sila.

S Ericom sme sa totižto ešte v ten týždeň tiež pohádali a prestali sme sa baviť.
Začal totižto na mňa tlačiť, chcel ísť aj cez mŕtvoly ale to som ja nechcela.

Takže som stratila všetko.
Heh, keď sa to sere tak sa to sere poriadne.

Teraz som v jednom menšom byte kúsok od mesta, nechcela som totižto ísť nejak extra ďaleko.
Práve som si zaželala všetko najlepšie a zakrila sa dekou, následne sa stiahla do úplne zadného kúta izby. Mám tu iba jedno menšie kreslo, lampu a poličku s tromi knihami. Nič viac nepotrebujem. Oblečenie si vytvorím každý deň nové. Síce to je každým dňom ťažšie a ťažšie, kašlem na to.

{1.10.1963}-Päťka

Už sú to tri, tri zasrané mesiace počas ktorých sa JU snažím nájsť.
Bol som taký sprostý že som ju nevypočul.

Totižto na ďaľší deň som JU videl s tým chalanom ako sa hádajú. Povedala že je pre ňu naozaj iba ako kamarát.
Totižto oni spolu ešte ani len nechodili.
Ja sprostý som to spracúval asi týždeň, a keď som sa odhodlal ísť za ŇOU bolo už neskoro.
Nikto netušil kde by mohla byť.
Bol som zničený a neviem si predstaviť čo prežívala ona.
Dnes mala oslavovať 16. Zase som si JU nechal prekĺznuť medzi prsty. Presne tak isto ako pred niekoľkými rokmi, keď som sa zasekol v apokalipse a zabudol na ňu.

Vzdychol som a hodil sa do kresla, ďaľší deň bez NEJ.
Všetky sa vlečú až sa mi zlievajú do jedného.
Milujem JU.
Milujem a teraz jej to nemôžem povedať.
A prečo?
Pretože som debil.
Dokonca sa cítim viac dementný než Luther, a to je už čo povedať.
Chcel som otvoriť jednu z kníh, ktoré ma vôbec nezaujímali ale nejako som čas tráviť musel, keď som to započul...

Všetko najlepšie Sara... bola to ona, jej hlas znel strašne choro a v jej vete bolo toľko irónie že by ste mi nechceli veriť koľko.

Zameral som sa na jej hlas a očakával asi všetko. Premiestnil som sa do malej izby a uvidel ju ležať v kúte prikritú len dekou. Prišiel som k nej bližšie a chytil ju za ruku, bola ako ľad.

Premiestnil som sa s ňou k Eliotovi.
Dnes totižto nebol doma, išiel na návštevu k rodine. Položil som ju na gauč a poriadne pozakríval. Premiestnenie ma vyčerpalo ale za ňu to stálo. Keď som ju stretol všetko sa zmenilo, škoda že som si to uvedomil neskoro. Teraz sa na mňa asi ani nepozrie. Budem si za to však môcť sám. Chvíľku som sedel v kresle oproti, keď som si všimol že sa pohla. Priblížil som sa k nej a pohľadil ju po hlave.

Dobré ráno Šípová Ruženka. Zašepkal som jej do ucha. Ona otvorila oči a vyvalila ich na mňa. Bolo to komické. Začal som sa smiať a ona bola ešte viac dezorientovaná ako pred pár sekundami.

Čo? ... Ako? ... Kedy?! ... Ty ale... Nevedela čo povedať bola zmätená.

Kľud. Našiel som ťa v tom dome a premiestnil sem. Neodpustil by som si kedy sa ti niečo stalo. Povedal som jej a položil som svoju ruku na tú jej. Stále ju mala ľadovú.
Teraz by si mala oddychovať, si podchladená. Zakril som ju až po bradu.

Nič mi..... *Kýchnutie*, chcela protirečiť.

Len mi PROSÍM nehovor že ti nič nieje. Si podchladená a ešte aj kíchaš. Zaťal som päste, a to iba kôli,.. nenechala ma dohovoriť tento krát ona.

Nebudem hovoriť že mi nič nieje ak si ty prestaneš vyčítať že to je tvoja vina. Postavila sa na zem a potom na špičky a by bola vyššia. Pretože to tvoja vina nieje. Jas... *Kýchnutie* Jasné?

Iba som prikývol chytil ju a položil do postele. Tentokrát už neprotestovala. Myslím že sa na mňa nehnevá.

Kto by sa už len na mňa mohol hnevať no nie? Povedal som tichšie ale ona to počula.

Ja určite nie. Zasmiala sa. Zachvíľku už bolo počuť jej pravidelné dýchanie zaspala. Bola zlatá keď spinkala.

~na ďaľší deň~Sara

Zobudila som sa na gauči, znova. Takže to nebol sen! Srdce mi od šťastia poskočilo, prišiel pre mňa.

Ahoj, už si hore? Opýtal sa a pozrel na mňa.

Nie, niesom. Iba sa somnou rozprávaš. Zasmiala som sa.

Hahaha. Veľmi vtipné. Ironicky sa zasmial a prišiel ku mne bližšie.

Ja viem. Ja som vtipná vždy. Doťahovala som sa sním.

Ale to už ja dávno viem... Zašepkal a bol až moc blízko pri mojej tvári.

Naozaj? Vyšlo zo mňa nakoniec.

Bola som ním úplne vyvedená zmieri. Pozrela som mu na pery a potom znova do jeho dokonalých očí. Keď som tak urobila zničil aj tú poslednú medzeru medzi nami a pobozkal ma.
Začala som spolupracovať.

Naozaj. Zašepkal keď nám došiel kyslík a museli sme sa oddeliť.

Bola medzi nami dokonalá atmosféra, ktorú však musel pokaziť Klaus.

Nazdárek, zdravíčko! Vletel do miestnosti, následne na nás pozrel a dodal, Dúfam že ste použili kondóm.

Klaus! Pozrela som naňho naštvane.

Ja sa iba pýtam, kľud hej? Zasmial sa.

Bože zas si ožratý? Ozval sa tentokrát Päťka.

Možno trošičku ale nie moc. Povedal a pokrčil plecami. Nevypadal že by bol nejak extra naliaty.

Čo tu chceš? Znova naňho vyletel podráždený Five.

(Sem som musela dať Five pretože by to znelo zle😅)

Vidíš! Musíte ísť somnou! Vanya potrebuje pomoc. Povedal Klaus a trocha vydesene sa pozrel na dvere.
Vysvetlím vám to po ceste. Teraz poďte, všetci čakajú. Je to otázka života a smrti. Klaus sa vydal ku dverám.

Počkaj! Kam ideme? Pozrela som na Klausa.

Na jednu farmu. Tam kde sme našli Vanyu. Odpovedal.

Premiestnime sa tam. Rozhodne som povedala a postavila sa z gauča.

Nie, si moc slabá. Zavrčal Päťka.

Podceňuješ ma. Povedala som a obidvoch chytila za ruky. Všetko mi bolo jedno myslela som na každý detail farmy až sme sa objavili pri stodole.

~love you~
💙