The Umbrella Academy (sk)

10.

Päťka

Nečakal som že ju vezmú tak skoro. Neverím jej, veď ani nevieme čo všetko dokáže! Ako môžu byť tak naivne hlúpy!? Je úplne jasné že si to celé vymyslela! Aj keď, musím sa priznať že mám pocit že jej môžem dôverovať. Možno že nám bude môcť pomôcť.

Vieš niečo o apokalipse? Spýtal som sa nahlas. Všetci na mňa pozreli, vedeli o čom hovorím.

N-nie, iba to že bude už za približne jeden deň, možno menej. Povedala a sklonila hlavu.
Prepáč. Dodala nakoniec.

Nechápavo som na ňu pozrel, prečo alebo teda začo sa mi ospravedlňuje? Príde mi podozrivá.

Za čo si sa mu ospravedlnila? Spýtala sa Allison. Vďaka, mne sa nechcelo. Je to stráta času! Aj keď, dosť ma to zaujíma.

Za to že mu neviem pomôcť. Povedala. Som mimo, skoro ma zabije a ona sa mi ide ospravedlniť za to že mi nevie pomôcť?! Vážne!?

Postavil som sa zo stoličky a premiestnil som sa ku dverám, idem pre auto. Teda chcel som ísť pre auto.

Počkaj! Otočil som sa a chcel som vedieť čo povie.

Porozprávajme sa, zdvihol som obočie nech pokračuje, v súkromí. Dodala po chvíli.

Pretočil som oči a povedal: Fajn. Chytil som ju za ruku a premiestnil som sa do mojej izby.

Začni. Povedal som na oko podráždene, v realite som mal chuť sa na ňu usmiať. Počkať čo? Usmiať. Bože mám chuť ju zabiť a pritom schovať a strážiť nech jej nikto neublíži.

Tak, po prvé... Asi máš na mňa dosť veľa otázok, ktoré si nechcel vyťahovať a po druhé sa ti chcem ospravedlniť za, no....., Za to že som ťa chcela zabiť. Trocha nervózne sa usmiala a čakala na otázky.

Fajn. Povedal som a prichystal som sa na ňu vysypať kilo otázok.

1. Kto naozaj si?
2. Schopnosti?
3. Prečo si ťa nepamätám?
4. O čo ti ide?
5. Musím uznať že si bola dobrá v boji. Vysypal som na ňu a to posledné len tak zamumlal.

Som "Sarah" Osem Hargreeves. Naozaj.
Dokážem zhmotniť veci, na ktoré myslím. Napríklad: váza, nôž,...
To prečo si ma nepamätáš neviem, netuším čo náš skvelí "tatik" vymyslel.
O nič, nemám žiadny cieľ či vedľajšiu misiu ako si ty myslíš.
A ďakujem, ani ty si nebol najhorší.
Dokončila svoj preslov.

Prečo si ma vlastne nezabila? Mala si k tomu blízko. Spýtal som sa otázku, ktorá mi vŕtala hlavou už od kedy som ju uniesol.

Dobrá otázka, chcela som, veľmi som chcela ale nezvládla som to, akoby sa vo mne bili dva hlasy. Znie to divne, ale to toto všetko tiež. Zapozerala sa do zeme, akoby to bola najzaujímavejšia vec pod slnkom. Prepáč. Dodala nakoniec.

Vlastne sme si kvit. Ty si sa pokúsila, ja som sa pokúsil,... chápeš.... Povedal som a cítil som sa ako pubertiak po prvej puse. Pche, divné prirovnanie. Nechápem čo to so mnou je. Takto sa normálne nesprávam.

Si okej? Spýtala sa a pozrela mi do očí. Bože má tie najdokonalejšie, oči na svete ako práve zaliata káva.

Hej som, prečo? A ešte jedna vec,.. premiestnila si sa..... Ako to že si neutiekla? Zamračil som sa. Tak strašne jej chcem neveriť ale nedá sa to, žerem jej to aj z navijákom.

Iba tak, divno si sa tváril. Hej premiestnila a neviem prečo ale nepodarilo sa mi to. Premiestňovať sa viem dobre ale odkedy si ma premiestnil sem, nejako to nejde. Povedala a znova sa pozrela na zem, no tentokrát sa mračila.

Vieš, aj keď by som ti chcel veriť, neverím ti. Povedal som jej.

Ja viem. Čakala som to. Zatváril som sa nechápavo.
Sledovala som ťa. Dodala so smiechom.

Viem, si hrozný špión. Tiež som sa zasmial.

Vtedy sa to stalo. Niečo dole odbuchlo.

Čo to bolo? Vydesene sa na mňa pozrela.

Netuším. Poď ideme to pozrel. Podľa jej výrazu som si bol istý že za týmto ona nebude.

~dole~

Čo sa stalo?! Zakričal som na súrodencov. Allison mala zašitý krk, a Vanya odchádzala od mŕtveho Poga. Čo sa to tu k sakru deje!?

Vanya má schopnosti! Povedal Luther.

No a? Zatvárila sa nechápavo Sarah.

Akože no a? Nechápal Luther.

Vy ste to nevedeli!? Vydesene na nás pozrela.

Nie! Povedali sme spolu (Luther, Diego, Ja)

Shit! To ona bude apokalipsa! Vykríkla a chystala sa na odchod.

Kam ideš? Nevieme kam máme ísť! Povedal som jej.

Viem. Divadlo, má vystúpenie. Povedala a potom dodala: Budete tam ešte dlho stáť?

Všetci sme sa teda vybrali do divadla.
Klaus mal strážiť a ostatný sa mali strategicky rozmiestniť.

~neskôr~

Nepodarilo sa nám to. Vanya zasiahla mesiac. A apokalipsa sa blíži. Pochytali sme sa za ruky a rozhodli sme sa premiestniť do minulosti. Neviem či to bude fungovať, ja sám som sa nedokázal premiestniť, nie to ešte premiestňovať 8 ľudí.

Spolu! Vykríkla Sarah a jej ruky začali naberať žltý odstieň. Ja som sa pridal a moje začali naberať modrý odtieň. Vytvorili sme portál do minulosti. Nevedel som ako ďaleko sa dostaneme.

Sarah

Spolu! Vykríkla som a moje ruky začali naberať žltý odtieň.
(Vydela som že si moc neverí a sám by to nedal)
Pridal sa a jeho ruky začali naberať modrú farbu. Bolo to zvláštne, už som premiestňovala viac ľudí ale toto bolo ťažké. Premiestňovali sme sa do minulosti a časom som ľudí nepremiestňovala a Päťka asi tiež nie. Aspoň tak nevypadal.

Portál sa zväčšil a premiestnil nás. Teda ako sa to vezme, cítila som ako sa pod nátlakom časového posunu uvoľňuje Allisonin stisk. Nesmie sa pustiť! Všetko by sa potom pokazilo! Keď sa pustí pretrhne spojenie somnou a tým ju to hodí do iného času. Avšak podcenila som silu času. Allison sa pustila a mňa to hodilo do iného času. Spadla som v jednej divnej uličke a netušila som aký je rok.

Som v riti. Sakra. Neviem čo teraz. Všetci sa teraz objavia v inej časovej úsečke. Dúfam že sa mi podarí niekoho nájsť.

Znie to šialene, ale nechcem sa znova vrátiť k vyjednáteľke a ani nechcem byť sama.

~love you~
💙