The Umbrella Academy (sk)

5.

Päťka

Vanya je ešte moc mladá. Ničomu nechápe, je jasné že mi neverí. Budem potrebovať pomoc.

*Odchod z miestnosti*

Naozaj neviem čo teraz. Apokalypsa príde za pár dní a ja mám len oko. Toto oko je jediné vodítko k zisteniu kto má na svedomí smrť celého sveta a.k.a apokalypsu.  Moc my nepomáha to že vyzerám ako 13 ročné dieťa. To však nemení moju minulosť a prítomnosť, ktorá nieje práve ružová. Ak mám byť úprimný urobím všetko preto aby moja rodina prežila. Síce vyzerám ako niekto kto nemá city no ja city mám! Len si vraždenie neberiem osobne. Nikdy to totižto nieje osobné, vždy to je LEN misia alebo úloha. Niektorý tomu hovoria práca. Ja som to bral len ako krytie. Mal som viac času na získavanie informácií a dokončovanie mojich výpočtov, ktoré boli chybné. Preto je dobré učiť sa matematiku! Nikdy neviete kedy sa zaseknete v apokalypse.

Išiel som domov. Myslím že my dobre poslúži Klaus. Je......to proste Klaus.

Klaus! Pomôžeš mi daj si niečo slušné! Povedal som narovinu. Vedel som že ak mu poviem že mu zaplatím tak bude súhlasiť.
Fajn, fajn. Braček. Kľuuud. Povedal a nachvýľku odišiel. Keď sa vrátil započul som že Vanya prišla domov a hľadá ma. Šupol som Klausa do skrine,
Ak čo i len pípneš zabijem ťa! zavrel som dvierka a postavil sa k oknu.

Peťka! Tu si. Už som sa zľakla že si znova zmizol. Povedala a usmiala sa. ako vidíš stále som tu. Usmial som sa naspäť. Rozprávali sme sa ešte asi 10 minút, keď som si uvedomil že sa jej len tak nezbavím. Vymyslel som si preto výhovorku že sa potrebujem vyspať. Len prikývla, pozdravila a odišla.

To čo máš na sebe! Povedal som niečo slušné! Bože Klaus...
Toto je to najslušnejšie čo mám! Bránil sa. Vyberieme ti niečo zo staríkového šatníka. Povedal som a vyšiel z izby. Klaus začal kecať že potrebuje nejaký back story. Rozprával samé blbosti vôbec som ho vlastne nepočúval.

*Po pol hodine*

Vyšli sme z domu konečne! Po chvíli som si začal uvedomovať že nás niekto sleduje....ale kto?! Nevedel som identifikovať kto by to mohol byť. Tváril som sa že som si ničoho nevšimol. Klaus stále nezavrel klapačku a už mi začínal liezť na nervy.

*V budove presnejšie v kancelárii*

Tento muž je ten najväčší idiot akého som stretol! A to je už čo povedať, keďže mám troch imbecilných bratov. Už sme tu asi dvadsať minút a on sa chce stále iba hádať.
Neviem prečo nikto nechápe že ide o záchranu sveta! Idioti.
A k tomu všetkému mám pocit že nás niekto sleduje. Stále. Snažím sa to nedať najavo ale tá osoba je neschopná. No.... Ešte stále neviem kto presne to je takže na tom až tak zle asi nieje. Zabijem ho, neviem koho Vyjednávateľka vytiahla z rukáva.

Bolo vidno že Klaus už stratil nervy a opýtal sa nášho "doktorka" že ako sa opovážil stiahnuť ruku na jeho syna a.k.a mňa. "Doktorko" sa naňho pozrel výrazom podobným tomu môjmu. Vôbec som nechápal čo tým myslí, no skôr  ako som sa nad tým stihol zamyslieť som schytal veľmi peknú päsťačku. Pozrel som nechápavo na Klausa, keď som konečne pochopil o čo mu asi ide. Potom povedal niečo o mieri na zemi a rozbil  si snežnú guľu o hlavu.

Už som sa iba pekne krásne tuto na nášho vydeseného "doktorka" usmial. Ha, má to spočítané. "Doktorko" dostal nápad že zavolá ochranku, no Klaus mal iný plán. Schmatol telefón a začal doňho hystericky kričať.

Vtedy sa to stalo..... O čo ti ide? Započul som cudzí hlas akoby blízko mňa. Začal som sa obhliadať či si niekoho nevšimnem...... Nič..... Keď v tom! Pohyb! V budove oproti stála postava s ďalekohľadom, vydesene na mňa pozrela a začala zdrhať. Tak na toto zabudni. Teleportoval som sa na ten balkón a rozbehol sa za ním . Zmizol. Nemožné! Boli sme minimálne na 4 poschodí! Sakra!

Vrátil som sa do budovy. Myslím si že náš "doktorko" je teraz extrémne vydesený. Prešiel pár spisov ale moje oko nenašiel. Teda presnejšie výrobné číslo toho oka, ktoré patrí človeku, ktorý spôsobil apokalypsu. Neviem čo budem robiť teraz.

Vyšli sme von z budovy, kde sme si sadli na schody.

Klaus sa ma začal vypitovať rôzne otázky ohľadne sexu, dievčat a podobne.... Povedal som mu o Dolores.  Ona bola moje všetko. Celý ten čas čo som bol zatvorený v pasci času ona tu bola pre mňa. Ani neviem ako a zamiloval som sa do nej.
Viem je to šialené ale bola to žena, ktorá mi dokonale rozumela. Vždy mi pomohla alebo poradila. Áno, mali sme aj chvíľky kedy sme sa hádali alebo mali slovné prestrelky ale vždy sme sa usmierili.

Vždy som však mal pocit že mi niečo chýba, presnejšie niekto. Dolores je úžasná ale vždy som mal pocit že bola náhrada za niekoho z minulosti. Nikdy som vsi však nevedel spomenúť koho. Bolo to zvláštne pretože som si pamätal že táto osoba pre mňa znamenala naozaj veľmi veľa.
Bolo to ako kedy idete prečítať nejaký nápis avšak vždy keď to už už máte zmizne.
Akoby existovala no zároveň bola vymazaná.
Viem znie to trhlo ale je to presne tak ako to opisujem.
Dalo by sa to prirovnať taktiež k tomu že na niečo pozeráte na niečo čo je vám veľmi známe no neviete čo to je pretože na to neviete zaostriť. 

Klaus o niečom ešte kecal ale kto ho má počúvať. Už od mala bol feťák a alkoholik.
Bolo to pretože drogy a alkohol potláčajú jeho schopnosť spojiť sa s mŕtvymi.
Otec bol na nás vždy krutý a bezcitný ale keď ho zavrel na niekoľko hodín či dní zatvoril do hrobky, tak to už moc prehnal. Odvtedy to s Klausom iŠlo dole vodou.
Kokain, LSD, všetok možný alkohol, marihuana, nikotín nejsom si istý ale chvýlu to bol aj heroin ale to som si neni istý.
Je to proste závyslák. Nikto ho preto neberie v rodine vážne. On sám vlastne nič neberie vážne. Je to proste nesamostatné dieťa. Jediné čo si vie zaobstarať sú drogy a priepustky na diskotéky.

Portol som sa  do okoloidúceho taxíka a zakýval mu. Nebudem predsa sponzorovať jeho závislosti, som predca vzorný brat. Teda ako sa to zoberie.
Musím ešte zistiť kto bola tá osoba na tom balkóne a čo odomňa chce. Prinajlepšom ju rýchlo zabijem a bude. Hovoril som že s tým nemám problém? Nie? Tak to hovorím teraz.

~love you~
💙