"Číslo osem!?" nechápavo sa na mňa pozreli.
"Áno, už som sa vám predstavila." nad ich spomaleným myslením som len prevrátila očami. Ich pohľady boli na nezaplatenie.
"Neverím. Ti!" povedal narovinu Päťka.
"To ti nikdy." zase som prevrátila oči a do...
Tak ako som si ráno zaumienila, tak som aj spravila. Keď Tonko ráno vstal spýtala som sa ho na meno.
Eliot. Volám sa Eliot. A ty si? Odpovedal dvakrát a položil mi otázku.
A ja? Ja som si uvedomila že som neslušná. Sarah. Ale kľudne na volaj Sára. Vedela som že k tejto dobe sa meno Sarah moc nehodí.
Hmm... rok 1960... Nezomrel niekedy teraz Kenedy? Nie, to bolo '63. To je vlastne jedno, teraz je podstatné nájsť Klausa. Tipujem že s Klausom je aj Ben. A neviem čo si mám myslieť o tom kulte.... No o tom potom.
Takže, Eliot? Kde začneme? Pozrela som naňho keď som dojedla toast. Chcela som Klausa nájsť, čo najskôr.
No zisťoval som si niečo o tej jeho "cirkvi" a majú sídlo na konci mesta. Možno tam bude. Povedal E. a tváril sa zamyslene.
Fajn. Poďme pohľadať ten dom. Postavila som sa a mala namierené ku dverám.
Počkaj! Zastavil ma E.
Čo? Nechápem prečo bol ticho.
No, vieš. Máš na sebe nohavice a sú roztrhané a ten sveter... Aha tak to chcel..... Ups....
Eh..jasne...to ono to je móda budúcnosti. Zasmiala som sa.
Máš niečo čo sa nosí teraz? Akože bol to muž ale tak možno niekde po mame...
No, vlastne áno. Moja priateľka ma opustila a nechala tu nejaké veci. Povedal a zabehol za roh.
Hm..takže priateľka ho opustila. Hej? Blbé ale aspoň tu sú šaty.
Môže byť? Iné tam neboli. Povedal a podal mi šaty.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď som si ich prezrela boli nádherné. Nie úplne môj štýl ale do tejto doby boli dokonalé.
Wau, tie sú nádherné. Povedala som nahlas aby E vedel že sa mi páčia.
Zaliezla som do izby a prezliekla sa. Padli mi ako uliate, čo som sa dosť čudovala na to že som strašne drobunká. Svetrík som si prehodila cez ramená a vyšla som z izby. Eliot mi podal topánky a mohli sme vyraziť. Mohla som ísť aj sama ale tak čo už. Ako už E spomínal sídlo bolo na konci mesta. Cesta tam trvá cca pol hodinku - hodinku. Videla som na E že sa ma chce niečo opýtať.
No hovor. Pozrela som naňho a čakala na jeho reakciu.
Č-čo mám hovoriť? Je to tu zas, zakoktáva sa.
Vidím že dačo chceš, tak sa pýtaj. Pôjdeme ešte nejakú dobu a tie jeho "nenápadné" pohľady mi lezú na nervy.
Vieš, tak sedím v aute s mimozemšťanom a je to vôbec legálne? A nič vzlom ale desíš ma. Visipal zo seba nakoniec.
Mala som ste chutí vybuchnúť smiechom. Och, chudák. Toto nezvládam.
Ak ti to pomôže... Je to legálne. Nie som mimozemšťan a načo by som ti ubližovala, keď ťa potrebujem. Ak by som chcela si už dávno mŕtvy. Dokončila som svoju odpoveď a sledovala jeho reakciu. Zostal zmätený.
Takže ty nie si mimozemšťan? A čo potom si? A ako si sa sem dostala? A ako to myslíš že by som bol dávno mŕtvy? Otázky, otázky a znova ďaľšie otázky.
1. Som človek s nadprirodzenými schopnosťami 2. Viem cestovať časopriestorom a ohýbať časové kontinue (nwm ako sa to píše😂) 3. Som cvičený assasin Nad poslednou vetou som sa zasmiala. Muselo to vypadať rôzne.
Takže si pokus? Ako si prišla k schopnostiam? Bože už mi lezie na nervy.
Nie, niesom pokus. So schopnosťami som sa narodila. A už dosť otázok. Nadýchla som sa a dodala: Aspoň na teraz.
Vypadal že mu odpovede na zatiaľ stačia. Keby mu aj nestačili, mal smolu. Dnes sa mi už odpovedať nechelo.
-sídlo-
Tak, už sme tu. Oznámil mi E a tým ma aj vytrhol z rozmýšľania nad mojimi snami.
Uhm... Poobzerala som sa. Mala som pocit že sme sa objavili na inej planéte. Všetko bolo až kráľovské. Bola som v nemom úžase. Klaus prekonáva očakávania.
Ty počkaj tu. Povedala som Eliotovi a vydala som sa napriek domu.
Keď som sa postavila pred dvere zaváhala som. Čo ak ma nespozná, čo ak ma poženie kade ľahšie. Možno to že sme sa rozdelili dá za vinu mne. Nemala som čas rozmýšľať čo ak. Zaklopala som a čakala čo bude ďalej.
Ach, sestra! Sme radi že ťa vidíme. Prišla si sa pridať ku nám? Spýtalo sa dievča čo stálo vo dverách.
Bola som zmätená a nevedela čo odpovedať. J-ja som prišla za Klausom.
Dievčina na mňa pozrela a povedala: Drahá, prorok sa neoslovuje menom a potrvá dlho než budeš hodna sa s ním stretnúť.
Tak toto ne. Musím to nejako vymyslieť.... Mám to.
Nie, nie sestra. Nechápeš to. Ja som prišla za ním aby som mu odovzdala správu. V mysli som si predstavila zrulovaný list a zachytený zlatou obrúčkou.
Dievčina sa zatvárila vystrašene. A-ale iste že. Ospravedlňte moje predošlé chovanie. Pustila ma dnu a zaviedla rovno do Klausovej "komnaty".
*Klopanie*
Prorok? Máš tu návštevu. Povedala a čakala na odpoveď.
Pozvite ju dalej sestra. Odpovedal jej Klaus.
Dievča mi pokinulo nech vstúpim. Bože čo je toto za cirkus.
Klaus! Vykríkla som a on sa s poskočením otočil.
Sara...Sarah? Sníva sa mi? Pozeral na mňa ako keby videl ducha. Teda....blbé prirovnanie.
Prekvapenie! Usmiala som sa naňho.
Panebože! Myslel som si že ste všetci mŕtvy! Objal ma.
Aj ja som rada že ťa vidím ale rozpučiť ma nemusíš. Na to sa iba zasmial a prezrel si ma.
Hmm...keby ťa videl Päťka asi by sa neovládol. Keď toto povedal tak sa mi na chvíľu zastavil mozog.
Čo? Čo tým myslíš? Žeby vedel niečo viac?
No šak to vaše puto. Obnovilo sa nie? Tak toto ma dostalo. Odkiaľ o ňom vedel?
No šak to puto... To kôli, ktorému ťa Diego nenávidel potom ťa skoro zabil aj keď chcel zabiť Päťku a to kôli ktorému ťa Päťka nezabil. Zostala som stáť ako obarená. Všetko do seba zapadalo ako puzzle. Všetko začalo dávať zmysel.
Ako je možné že si všetko pamätáš? Pozrela som na neho a čakala odpoveď.
Bol som mimo. Alline slová na mňa nefungovali. Pamätám si všetko. Chvíľu sa tváril zamyslene.
Tebe vymazali spomienky na ten mesiac že? Nič si z toho nepamätáš. Pozrel na mňa a ja som vedela kam tým mieri.
