Sarah
Prešiel už pomaly rok.
Nikto s mojich ďaľších súrodencov sa zatiaľ neukázal.
Trocha sa o nich bojím, čo ak sa premiestnili do úplne inej doby?
Klaus si ďalej vedie ten svoj kult a ja mám u neho dvere stále otvorené, vlastne u neho už cez mesiac bývam.
Ako vždy cez letné prázdniny.
Áno, znova som začala normálne chodiť do školy.
Vôbec sa mi nechcelo ale čo iné mám robiť?
Je to nuda pretože všetky tie veci už ovládam, ale nikto ma neberie ako šprta.
Robím tam najväčšie blbosti, a u riaditeľa som ako doma.*Zvonenie telefónu*
Prosím? Povedala som do telefónu.
Čo môže niekto chcieť v takúto večernú hodinu?!Sara! Je to tu! Niekto prichádza. Hovoril nadšene Eliot do sluchátka.
Už letím! Povedala som a zložila.
~klausova izba~
VSTÁVAŤ! Zakričala som na Klausa, ktorý už spal. Chudák.
Čo? Rozospato na mňa pozrel.
Kľúčiky. Nadstavila som ruku a čakala na kľúče od auta.
Na a nechaj maaa! Hodil ich po mne. On ich po mne hodil!? To si este zlíže!
Nastúpila som do auta a vydala sa ku Eliotovmu domu.
Cesta trvá hodinu ale toľko času nemám.
Sakra, sakra sakra.
Keď som si to uvedomila treska som dverami auta. Kurnik.
Keď som si už, už myslela že som v zadku.... Uvedomila som si že sa môžem premiestniť.
Síce som to už dlho nerobila, a je to sakra veľká diaľka, za pokus nič nedám.
Zatvorila som oči a začala si predstavovať miesto kam chcem ísť.
Keď som otvorila oči pohltilo ma žlté svetlo a vypľulo v uličke.
Poobzerala som sa ale nikto tam nebol.
Neskoro. Sakra. Vbehla som Eliotovi do domu a on skoro skolaboval.Sara! Bože! Toto mi nerob! Karhavo na mňa pozrel.
Kľud! Kto to bol? Ten človek? Už sa mi začínal motať jazyk.
Dievča, vysoké celá v čiernom a ona bola černoška. Opisoval.
Allison. Fuu to ešte bude. V tejto dobe, nemajú radi farebných ľudí. Toto je koniec...
Musím ju rýchlo nájsť, skôr ako jej ublížia. Povedala som Eliotovi a zvalila sa na gauč. Dnes tu zostanem, premiestnením som vyčerpala skoro všetku svoju silu. Cítila som sa ako omáčka.~ráno~
Sara? Nerád ťa budím ale už je obed a ja viem kde je tvoja sestra. Triasol somnou E.
Obed? Kde? Spýtala som sa.
Nikde ale tvoja sestra. Viem kde je. Prekrútil očami.
Keď som spracovala čo povedal a prečo ma budil vyletela som do sedu.
Allison! Kde? Kedy? Ako? Vystrašene som naňho pozerala. Dúfam že sa jej nič nestalo.Kľud, je v jednom kaderníctve pre čiernych. Snažil sa ma ukľudniť E.
Fajn, je v bezpečí to je podstatné. Pôjdem ju navštíviť. Povedala som rozhodne.
Ale až keď sa najem! Dodala som a usmiala sa na Eliota.Fajn, poďme do reštourácie. Vydal sa smerom ku dverám.
Ja som sa rýchlo prezliekla obula a utekala za ním.
Popri tom som rozmýšľala nad All.
Možno sa nebude chcieť stretnúť.
Možno ma teraz nebude chcieť ani vidieť.

ŞİMDİ OKUDUĞUN
The Umbrella Academy (sk)
Hayran Kurgu"Číslo osem!?" nechápavo sa na mňa pozreli. "Áno, už som sa vám predstavila." nad ich spomaleným myslením som len prevrátila očami. Ich pohľady boli na nezaplatenie. "Neverím. Ti!" povedal narovinu Päťka. "To ti nikdy." zase som prevrátila oči a do...