The Umbrella Academy (sk)

11.

LilliHorvathova
////////3.osoba////////
Objavila sa tam už ako druhá (tretia).
Bolo to znova také ako minule.
Veľké svetlo sa objavilo na oblohe a vyletela z neho osoba, tentokrát to však nebola osoba.
Bolo to dieťa, dievča.
Nevypadala vydesene, chvíľu stála na mieste a pozerala na oblohu a potom povedala: Sakra. Dúfam že sa neobjavia niekde v staroveku. Poobhliadala sa a všimla si niekoho v okne.
Nevedela, kto to je ale bolo jej to jedno.
Mala tušenie že vie niečo viac.
Musela skúsiť všetko.
Možno sa tam objavil niekto pred ňou.
Možno, možno to je dakto z jej rodiny.
Aj keď o tom silne pochybovala, vydala sa do budovy.

Sarah

Pochybujem že to bude dakto z mojich súrodencov.
Buď by som už bola mŕtva alebo vyobjímaná.
Skôr tá prvá možnosť.
Roztrhali by ma na cimpr-campr čiže to bude dakto cudzí a taktiež bude dačo vedieť.

Vošla som do budovy a zaklopala na dvere bytu.
Chvíľu sa nič nedialo a potom mi muž v strednom veku otvoril dvere.

Čo chceš? Kto si? Pozrel na mňa divno.

Naša organizácia.... *Bum* Ani ma nenechal dohovoriť a zavrel dvere. Neslušný.

*Premiestnenie*

A-aa. Zakričal muž a buchol sa o linku.

K-kto si!? Spýtal sa vydesene. Chcela som mu odpovedať no on sa začal pýtať:

Si z FBI? OSN? zamyslel sa že bude pokračovať ale mne sa nechcelo počúvať ho.

Nie som žiadna organizácia. Teleportovala som sa do....asi obývačky, a všimla som si informácie o ufo a o KLAUSOVY!? Takže sú v podobnej časovej osi!

A-ako? Ako si to...? Nevedel sa spamätať z môjho premiestnenia.

Počul si o mieste s menom Area 51?
Spýtala som sa a zdvihla obočie.

Vedel som to! Kruhy v obilí a a ten týpek čo lieta! Začal sa vzrušovať nad nepodstatnými vecmi.

Čo vieš o mojom bratovy? Teda... O tom lietajúcom? Spýtala som sa.

No iba to že zakladá niečo ako cirkev......a-a povedala si bratovi? A si vôbec dievča? Začal sa pýtať a splietať 2. cez 1.

Ja som sa začala smiať.
Vypadám snáď ako chlapec? Ledva som dýchala.

N-nie j-ja len že či-či to máte t-tak a-ako my..... Zakoktal sa.

Chápem. Kľud. Dosmiala som sa a sadla si.

Myslím si že sa tu objavia aj moji ostatný súrodenci. Môžme tu zostať? Toho prvého musím chytiť a priviesť sem a teba som si zvolila ako pomocníka. Povedala som vážne.

T-takže vás je viac? A-a určite môžte. Koľko vás bude? A-ako ho chytíme? Ste nebezpečný? Čo tu vlastne chcete? Sypal zo seba otázky za otázkou.

Fajn, fajn....postupne.
Áno, je nás viac.
Bude nás osem. Aj somnou.
To neviem ale bude to ľahké.
Nie, nie sme. Teda ako pre koho, a ako ktorý.
Asi zachrániť svet....alebo začať od začiatku. Dopovedala som a zamyslela sa.

Fajn. A mimochodom, koľko máš rokov? Spýtavo sa na mňa pozrel.

Psychicky 24. Fyzicky 13. Odpovedala som a spravila som si pohodlie na gauči. Potrebujem sa vyspať.

Čo ideš robiť teraz? Znova dačo chcel.

Idem meditovať. Takže ma nesmieš rušiť inak sa vytvorí čierna diera, ktorá pohltí celí svet. Povedala som prvú prkotinu čo ma napadla. Potom som len zatvorila oči a zaspala.

To som však ešte netušila, že sa mi znova vrátili moje podivné sny, ktoré zrazu dávajú zmysel.

~sen~

Ako? Ako dlho si to vedela? Spýtal sa Diego. Nechápavo som naňho pozrela. Čo som mala dlho vedieť?
Pozrel na mňa uplakanou tvárou. Vieš, ja-ja som ťa mal naozaj rád a ty si to ťahala s Päťkou? Nechápala som, čo sa to deje? Netvár sa, že nevieš o čom hovorím! Takže ako dlho si to vedela? To už som plakala aj ja. Nechápala som prečo je na mňa nahnevaný. Tak!? Ako dlho si vedela o pute s Päťkou? Počkať....čo?....

*Padám do tmy - žlté svetlo*

Všimla som si ako sa Diego pozerá na Päťku. Niečo plánuje. Uvedomila som si to však neskoro. Nie! *premiestnenie* Nôž sa mi za bodol priamo do brucha. Krv. S-sara...ja-j nechcel..... Počula som Diegov hlas, ktorý zastavil Päťka. Ale urobil si! Čo si si myslel?! Počkať ty nemyslíš!? Sah už ide mama, všetko bude v poriadku. Povedal Päťka a držal ma v náručí.

*znova padám - znova svetlo*

Číslo osem! Povedal otec.
Áno otec? Odpovedala som mu. Nikdy si nikoho takto nezavolal. Čo môže chcieť?
Zistil som niečo o tvojich schopnostiach. Máš určitú nadschopnosť a to prepojenie s nejakou osobou. Mám tušenie že táto osoba je Dvojka. Neviem však čo toto prepojenie obnáša. Dokončil a mávnutím ruky ma poslal preč.

*Tma - tma - bolesť - vspomienka*

Päťka! Prestáň! Vzdávam sa! Už sa nehnevám! Odpustené! Už som pomaly plakala od smiechu.
Vedel veľmi dobre čo na mňa platí.
To som rád. Nevieš si ani len predstaviť ako ma bolí, keď sa na mňa hneváš. Pozrel na mňa psími očkami. Bože on je tak zlatý.

*Tma - tma - tma*

Vytratila som sa z domu aby som sa pozrela ako sa majú ostatný. Videla som ako otec prikázal Allison aby ich donútila zabudnúť. Bolo to hrozné. Päťla tam nebol a to bolo najhoršie. Nikto nevie kde je a nech je kde chce zabudne. Ako si môžem byť istá? Nemôžem viem to. S plačom sa vraciam domov. Lila sa na mňa nechápavo pozrie ale nerieši.

*Tma - tma - tma - bolesť*

Otvorila som oči a zrýchlene dýchala. Bolo to hrozné. Chvíľu mi trvalo kým som sa zorientovala.  Ležala som na gauči v byte toho týpka, ktorého meno neviem. Zase som mala ten sen. Ten sprostý sen, ktorý však dával zmysel. Tentokrát.

Boli to moje spomienky. Pomali sa mi vracali tie zahmlené mesiace, týždne a dni. Ja som niečo mala s Päťkou? A čo je to puto či prepojenie či čo to? A prečo sa Diego hneval? Spomienky boli pomaly späť ale s nimi aj otázky. Veľmi, veľa otázok. Bola som trochu vyklepaná ale nič hrozné. Postavila som sa a zamierila si to do kuchyne. Naliala si trochu vody a vypila ju. Nechcela som zobudiť....Tonka....  budeme mu hovoriť Tonko. Nad prezívkov môjho nového známeho som sa len pousmiala. Zajtra ráno sa ho opýtam na meno.

~love you~
💙