The Umbrella Academy (sk)

4.

Sarah

Vstala som s bolesťou hlavy. To mi ešte chýbalo. Neviem ako porazím Päťku s bolesťou hlavy a 13 ročným telom.
Vyšla som z izby, a namierila som si to priamou čiarou až do kuchyne. Poobzeral som sa a uvedomila si že nikde nevidím Lil. Asi si prispala. Do kanvice som naliala vodu a čakala kým zovrie. Po chvíli som si už zababušená v deke, vychutnávala úžasný nápoj menom káva.
Ach. Povzdychla som si. Už len pár hodín. Panebože. Nieže by som sa bála ale som unavená, jediné pozitívum je že mi ustupuje bolesť hlavy.

Pomaličky som dopíjala a vychutnávala si posledné dúšky kávy.
Dnes to vypadá na slnečný deň. To je celkom dobré. Menšia výhoda pre mňa. Po asi ďaľších dvadsiatich minútach som sa rozhodla, že idem zobudiť Lilu.

Pochvíli som sa postavila a namierila si to do jej izby. Keď som uvidela že ešte spí potmehútsky som sa usmiala. Rozbehla som sa, vyskočila som na posteľ a začala skákať.
Lila, vstávaj. Lila, vstávaj! Pokrikoval som popri skákaní.
Keď som si všimla že už pomaličky otvára oči zoskočil a som z postele a dostala záchvat smiechu. Lila sedela na posteli a nechápavo na mňa pozerala. Vydala som že mi chce niečo povedať.

Lila

Dosť neskoro som išla spať, tak som si vypla budík. Myslela som si že budem spať aspoň do deviatej no naša úžasná Sarah sa rozhodla inak. Vyskočila na posteľ a začala skákať, a vrieskať: Lila, vstávaj. Lila, vstávaj! Toto "dieťa" ma raz zabije. Pomaličky som otvárala oči, a keď som ich už úplne otvorila, nechápavo som pozerala na Sarah. Práve sa válala po zemi a nevedela sa prestať smiať. Otvorila som ústa že poviem nejakú štipľavú poznámku, no hneď som ich aj zavrela. Nechcela som kaziť túto milú idilku, ktorú už nejakú dobu nebudem mať. Neviem čo budem doma robiť. Nudiť sa. Asi.

Už si skončila? Spýtala som sa po ďaľších piatich minútach jej záchvatu. Už, už....Heh...Mala si sa vidieť. Už našťastie bola ticho ale stále sa usmieval tým jej prihoretým úsmevom, ktorý som už dlhšiu dobu bohužiaľ nevidela. Neviem čo sňou poslednou dobou bolo, ale tak každý máme právo na súkromie. A ani ona nerieši moje divné nočné výlety a tak...

Och.....pozrela som na hodiny. Ochvýľu bude musieť ísť. Tak to preto ma zobudila. Už tomu rozumiem.
Tak? Čo budeme robiť? Spýtala som sa po raňajkách.
Hmm....Neviem. Zamyslela sa.
Tak to je poprvé. Čakala som nejaký obrovský plán. Zasmiala som sa. No, presne ten nemám. Je mi ľúto že som ťa sklamala. Trochu zosmutnela. Ona to zobrala takto?! Alebo čo sa stalo?! Eh. Tak som to nemyslela, a trápi ťa niečo? Spýtala som sa. Nie, som... si to asi zle pochopila. Povedala a znova sa začala nekontrolovateľne smiať.

Nakoniec sme sa rozhodli že si pozrieme kratší film. Rozhodli sme sa pre film: Vieš udržať tajomstvo?

Bolo super avšak už sme museli vyraziť. Zobrali sme tentokrát môj kufrík a rozlúčili sa. Chcela som ísť s ňou avšak nemohla som. Mama mi to priam zakázala. Viem že je silná, ale aj tak. Teraz je to znova iba dieťa.......

Zakývala mi a zmizla. Ja som sa vydala domov. Keď som bola doma uvedomila som si ako veľmi mi bude chýbať. Asi sa z toho zbláznim. Sadla som si za počítač a začala som si dokončovať svoje veci.

Asi hodinu alebo dve nato mi zazvonil mobil.....a sakra....

Sarah

Objavila som sa v mojom hotely. Neplatila mi ho Komisia. To by som zle dopadla. Bol blízko The Umbrella Academy. A to bolo dobré. Tu bol práve večer. Rýchlo som hodila kufor pod posteľ prezliekla sa do tmavo modrých nohavíc bielej košele a tmavo modrej bundy. Okolo krku som si dala krvavo červenú šatku a vyrazila. Mesto som poznala a súrodencov som sledovávala už predtým, takže viem kde budú v tomto meste a okolí. Mala som namierené poumiestňovať pár kamier. Nenápadné som sa premiestnila teda nenápadné som prekĺzla do domu. Jednu kameru som pripevnila ku dverám, jednu do obývačky a jednu na Päťkyne dvere. Teraz niekedy by mali prísť aj ChaCha a Hazel. Popravde mi to je jedno. Sú neschopný. Išla som sa vyspať zajtra pokračujem. Musím zistiť kde sa nachádza Číslo Päť. V dome nebol. Päťka je jediný o ktorom neviem skoro nič......

Ráno

Zbehla som do malého obchodíku a dala som si čiernu kávu s vegánskou donutkou. V tomto obchode Päťka pozabíjal tých amatérov......Heh. Neviem čo si mysleli. Je to komické. Vážne si komisia myslela že zelenáči porazia profíka ako je Päťka?!

Ach. Zrazu mi začal vybrovať mobil, bol to senzor pohybu pribudovaný k termo kamerám.

(Predstavme si že nevidí postavy ok?😂 Takže zvuk umiestnenie a kto to je. Iba to jej vyobrazí. )

Spustila som si video a zaznamenala Päťku pri okne. Klaus sa musel zavrieť v skrini, pretože do izby prichádzala Vanya. Rozprávali sa o dačom nepodstatnom avšak bolo počuť že Päťka klame, jeho tep sa zvíšil. Heh. Naivná Vanya mu to celé zožrala a odišla domov. Klaus vyšiel zo skrine a dačo dojato hovoril. Začala som počúvať až keď povedal že bude hrať Päťkinho otca. Počkať! Čo!? Ako myslel otca? Však Päťka je starší dokonca aj od otca! Niečo mi tu nehrá.
Započula som že majú namierené do akejsi budovy. V sekunde som bola obutá a pripravená ich sledovať. Vyšli asi po pol hodine. Nad týmto som prekrútila očami. Mohla som ešte oddychovať, ale tak čo narobíš.

Počkať! Prečo Päťka vyzerá ako v 13nástich. Panebože! Čo ak sa mu stalo niečo podobné čo mne? Toto trochu mení situáciu.... No nič s tým nenarobím. Stratila som výhodu. Sakra! Hmm ale aj tak nevedia kto som.....

Idú peši. Vážne! Ach. Už sme sa blížili k budove a oni ma zatiaľ nezaznamenali. To je dobre. Moc by mi nepomohlo kedy si ma všimli. Vošli dovnútra a mierili do kancelárie, ja som zatiaľ vošla do budovy naproti. Schmatla som ďalekohľad a odposluch na diaľku si dala do uší. Chcela som vedieť čo sa bude diať. Hádali sa tam o nejakých informáciách ohľadne oka. Fuj. Oka nejakého človeka. Fuj, znova. Nechcel im to povedať. A čo čakali tieto info sú dôverné. Vtedy sa postavil Klaus a začal hovoriť o tom že ten muž napadol Päťku. ??. Zrazu vrazil päsťou Päťke. Tomu tým rozbil peru. Potom schmatol snežnú guľu a rozbil si ju o hlavu. Päťka sa usmial. Pochopil o čo ide. Kým Klaus volal security ja som sa troška hlasnejšie spýtala:
O čo ti ide? V tej chvíli sa Päťka začal obzerať. Pozrel sa oknom priamo na mňa. Počkať! Čo?! Ako mohol zistiť že tam som! Nijak. Tú vetu počuť nemohol. Rýchlo som odišla. Bála som sa že by ma mohol sledovať ale našťastie nie. Panebože! Dúfam že to bola iba náhoda, ale on sa my pozrel priamo do očí!

Sakra! Skríkla som, pár ľudí sa otočilo no moc to neriešili. Čo teraz? Och. Som stratená.

~love you~
💙