Neopätovaná nenávisť (HP FF)

20. Život je ťažký, keď nevieš čo chceš

„Mohol by som tých vodných idiotov dostať, keby sa mi chcelo.“ vravel Ron svoju úžastnú historku z druhej úlohy, ktorú zmenil už asi tridsať krát, takže s toho ako nás McGonagallka uspala sa teraz stal napínavý príbeh, ako nás uniesli a Ron sám bojoval s vodnými ľuďmi.

„Čo si im chcel urobiť? Odplašiť ich chrápaním?“ podpichla ho Hermiona, s ktorej si všetci robili srandu lebo bola tým čo by Krumplovi, (nová prezívka Viktora Kruma ktorú som vymyslela s Ronom,) najviac chýbalo. Ron sa nahneval a odvtedy sa zase vrátil k pôvodnej verzii s McGonagallovou. Už bol začiatok marca a pomaly sa oteplovalo aj keď ešte fúkal studený vietor.

„Čo je s poštou?“ spýtal sa Neville ktorí sedel oproti mne a zrejme očakával poštu od jeho starej mamy.

„Sovi meškajú lebo ich odfukáva,“ zasmiala som sa. Sovia pošta sa dostavila až v piatok.

„Harry, Tichošlap ti napísal?“ spýtala sa nenápadne Hermiona.

„Áno, pozri.“ podal mi tenký stručný list.

V sobotu o druhej popoludní buď pri plote na konci cesty z Rokvilleu (smerom za Dervišom a Bangesom). Prines toľko jedla koľko môžeš.

„Prišiel ťa vyžrať alebo navštíviť?“ vybuchla som do obrovského smiechu no nikto iný sa nad moju poznámkou ani nepozastavil.

„Hádam sa len nevrátil do Rokvilleu?“ neveriacky sa spýtal Ron.

„Vyzerá to tak. Poďme, máme elixíry.“ upozornila nás Hermiona.

„Paráda. Už zase? Nemáme ich nejako často?“ vybrali sme sa do žalárov.

„Aha. Už idú.“ smiala sa skupinka slizolinčanou pozostávajúca z Pansy, Draca, Milicent Buldstrodovej, Daphne Greengreasovej, Zabinyho, Notta, Crabbea a Goyla.

„Ukáš.“ vytrhla som Daphne časopis čarodejku, prečítala som si nadpis „Tajná láska Harryho Pottera“ očami som prešla po texte a začala sa nekontrolovateľne smiať. „Vážne si niekto myslí že Hermiona sfetovala Harryho nápojom lásky?“ všetci sa vyhýbali mojím pohľadom. Hodila som časopis po Dracovi, ktorý sa sa očividne na mojom výstupe perfektne zabával.

„Ja vám niečo, smiešne slečna Diggorryová?“ chladne sa spýtal Snape ktorý vošiel do triedy.

„Nie, pardón. A ty Hermiona čosi sa nepochválila že ťa Krum pozval do Bulharska? Každopádne tam nemôžeš. Čo keď je to úchylák?“ zvážnela som.

„Dobre sa zabávate?“

„Parádne.“ prehodila som sarkasticky.

„Strhávam Chrabromilu desať bodov, za vyrušovanie.“ pretočila som očami a ďalej hľadela do prázdna. Potom nás Snape stihol presadiť a tak som som skončila pri Dracovi. Zrazu tam vtrhol Karkarov, niečo nezrozumiteľné naznačil perami počula som len, „..inak mi unikneš. Vyhýbaš sa mi, Severus.“

„Love story jak sviňa,“ zašepkala som Dracovi s tlmený smiechom. On len nadvihol ramená a ďalej sa venoval elixíru.

Na druhý deň, sa malo ísť do Rokvilleu. Vstala som a vybrala som sa na moje obľúbené raňajky. Vzala som si toast, muffin a tekvicový džús. Chcela som sa pustiť do muffinu keď som zbadala Draca vychádzať z veľkej siene.

„Toto mi postráž,“ prikázala som Ginny a ukázala na muffin. Ginny prikývla.

„Čau! Ako sa máš?“ spýtala som sa keď som konečne dobehla Draca.

„Fajn, čo ty? Dlho sme sa nevideli.“ zažartoval.

„Dobre. No vieš napadlo ma, čo tak zájsť do Rokvilleu?“